Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj ECB znepokojuje rast spotrebiteľských cien trvajúci dlhšie, ako pôvodne očakávala, a začala pripravovať trhy na ukončenie svojho nekonvenčného programu stimulu.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 10. februára (TASR) - Hospodársky rast eurozóny bude tento rok pomalší, než sa pôvodne očakávalo. Dôvodom sú nová vlna ochorenia COVID-19, vysoké ceny energií a pokračujúce problémy s dodávkami. Uviedla to Európska komisia (EK) v najnovšej prognóze, podľa ktorej sa hrubý domáci produkt (HDP) v 19 krajinách menovej únie zvýši tento rok o 4 % a v roku 2023 o 2,7 %. TASR prevzala správu zo stránky EK.
Ide o horší odhad ako vlani v novembri, keď Komisia predpovedala eurozóne rast HDP o 4,3 % v roku 2022. Prognózu na rok 2023 zlepšila z pôvodne očakávaných 2,4 %.
Najnovšia predpoveď EK je blízko k prognóze Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý očakáva tento rok rast HDP euroregiónu o 3,9 % a v roku 2023 o 2,5 %.
Ekonomika celej Európskej únie (EÚ) sa tento rok zvýši o 4 % a v roku 2023 o 2,8 % po tom, ako vlani vzrástla o 5,3 % a v roku 2020 klesla o 5,9 %.
Ekonomika oboch blokov čelí túto zimu viacerým "protivetrom", rýchlo sa šíriacemu variantu omikron, ďalšiemu nárastu inflácie, ktorú ženú nahor prudko stúpajúce ceny energií, a pretrvávajúcim problémom v dodávateľských reťazcoch, upozornil eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Dodal však, že tieto vetry na jar zoslabnú a ekonomiky opäť naberú rýchlosť.
Komisia odhaduje, že inflácia v eurozóne dosiahne tento rok 3,5 %, čo je výrazne nad 2-% cieľom Európskej centrálnej banky (ECB) a oveľa viac ako novembrová prognóza na úrovni 2,2 %. To je zároveň pesimistickejšia predpoveď ako decembrový odhad ECB, v ktorom počíta tento rok s infláciou na úrovni 3,2 %.
Aj ECB znepokojuje rast spotrebiteľských cien trvajúci dlhšie, ako pôvodne očakávala, a začala pripravovať trhy na ukončenie svojho nekonvenčného programu stimulu, pričom niektorí jej členovia vyzývajú na zvýšenie úrokových sadzieb už tento rok.
Ale Komisia, podobne ako MMF, predpovedá, že inflácia v eurozóne sa v budúcom roku opäť spomalí na 1,7 %, teda pod cieľ ECB. Potenciálne zvýšenie sadzieb by tak prišlo práve vtedy, keď tempo rastu cien klesne. Samotná ECB predpovedala v decembri pokles inflácie v roku 2023 na 1,8 %.
"Cenové tlaky pravdepodobne zostanú silné až do leta, po ktorom sa predpokladá, že inflácia klesne, keďže rast cien energií a problémy s dodávkami sa zmiernia. Neistota a riziká však zostávajú vysoké," povedal Gentiloni.
Komisia pripomenula, že inflačné riziká spojené s rastom vstupných cien a problémami s dodávkami ešte zvýšilo geopolitické napätie vo východnej Európe, kde hrozí konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou.
Očakáva sa, že inflácia v eurozóne dosiahne vrchol v 1. štvrťroku 2022 a do 3. štvrťroka zostane nad úrovňou 3 %, až v poslednom štvrťroku 2022 výrazne klesne, keď tlaky z obmedzenej ponuky a cien energií pominú.
Komisia sa domnieva, že súčasná vlna infekcií by mohla mať na ekonomiku dlhodobejší vplyv ako sa pôvodne predpokladalo, čo by mohlo priniesť nové narušenia kritických dodávateľských reťazcov. Na druhej strane, spotreba domácností by mohla rásť výraznejšie ako po predchádzajúcich vlnách ochorenia COVID-19, zatiaľ čo investície by mohli generovať silnejší impulz k aktivite.
Ide o horší odhad ako vlani v novembri, keď Komisia predpovedala eurozóne rast HDP o 4,3 % v roku 2022. Prognózu na rok 2023 zlepšila z pôvodne očakávaných 2,4 %.
Najnovšia predpoveď EK je blízko k prognóze Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý očakáva tento rok rast HDP euroregiónu o 3,9 % a v roku 2023 o 2,5 %.
Ekonomika celej Európskej únie (EÚ) sa tento rok zvýši o 4 % a v roku 2023 o 2,8 % po tom, ako vlani vzrástla o 5,3 % a v roku 2020 klesla o 5,9 %.
Ekonomika oboch blokov čelí túto zimu viacerým "protivetrom", rýchlo sa šíriacemu variantu omikron, ďalšiemu nárastu inflácie, ktorú ženú nahor prudko stúpajúce ceny energií, a pretrvávajúcim problémom v dodávateľských reťazcoch, upozornil eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Dodal však, že tieto vetry na jar zoslabnú a ekonomiky opäť naberú rýchlosť.
Komisia odhaduje, že inflácia v eurozóne dosiahne tento rok 3,5 %, čo je výrazne nad 2-% cieľom Európskej centrálnej banky (ECB) a oveľa viac ako novembrová prognóza na úrovni 2,2 %. To je zároveň pesimistickejšia predpoveď ako decembrový odhad ECB, v ktorom počíta tento rok s infláciou na úrovni 3,2 %.
Aj ECB znepokojuje rast spotrebiteľských cien trvajúci dlhšie, ako pôvodne očakávala, a začala pripravovať trhy na ukončenie svojho nekonvenčného programu stimulu, pričom niektorí jej členovia vyzývajú na zvýšenie úrokových sadzieb už tento rok.
Ale Komisia, podobne ako MMF, predpovedá, že inflácia v eurozóne sa v budúcom roku opäť spomalí na 1,7 %, teda pod cieľ ECB. Potenciálne zvýšenie sadzieb by tak prišlo práve vtedy, keď tempo rastu cien klesne. Samotná ECB predpovedala v decembri pokles inflácie v roku 2023 na 1,8 %.
"Cenové tlaky pravdepodobne zostanú silné až do leta, po ktorom sa predpokladá, že inflácia klesne, keďže rast cien energií a problémy s dodávkami sa zmiernia. Neistota a riziká však zostávajú vysoké," povedal Gentiloni.
Komisia pripomenula, že inflačné riziká spojené s rastom vstupných cien a problémami s dodávkami ešte zvýšilo geopolitické napätie vo východnej Európe, kde hrozí konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou.
Očakáva sa, že inflácia v eurozóne dosiahne vrchol v 1. štvrťroku 2022 a do 3. štvrťroka zostane nad úrovňou 3 %, až v poslednom štvrťroku 2022 výrazne klesne, keď tlaky z obmedzenej ponuky a cien energií pominú.
Komisia sa domnieva, že súčasná vlna infekcií by mohla mať na ekonomiku dlhodobejší vplyv ako sa pôvodne predpokladalo, čo by mohlo priniesť nové narušenia kritických dodávateľských reťazcov. Na druhej strane, spotreba domácností by mohla rásť výraznejšie ako po predchádzajúcich vlnách ochorenia COVID-19, zatiaľ čo investície by mohli generovať silnejší impulz k aktivite.
