Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Druhá najväčšia ekonomika sveta v období od júla do septembra medziročne rástla o 6,9 %.
Autor TASR
Peking 19. októbra (TASR) - Hospodársky rast v Číne v 3. kvartáli prvýkrát od finančnej krízy klesol pod 7 %, čím sa zvýšil tlak na Peking, aby ešte viac znížil úrokové sadzby a prijal ďalšie opatrenia na podporu ekonomiky. Informovala o tom agentúra Reuters.
Druhá najväčšia ekonomika sveta v období od júla do septembra medziročne rástla o 6,9 %, čím síce prekonala očakávaných 6,8 %, avšak nedosiahla 7 % z predchádzajúcich troch mesiacov. Napriek úsiliu centrálnej banky sú aktuálne údaje o hrubom domácom produkte najhoršie od prvého kvartálu 2009, keď rast klesol na 6,2 %.
Tento výsledok odporuje prognózam prudkého poklesu hospodárskeho rastu, analytici teraz predpokladajú postupné znižovanie aktivity aj v roku 2016. I keď niektorí analytici dúfali, že pokles v 3. kvartáli predstavuje najnižšiu tohtoročnú hodnotu, údaje za september tlmia takýto optimizmus. Nezávisle od celého radu podporných opatrení vlády, ktoré postupne vstúpia do platnosti.
Zároveň narastá očakávanie, že vzhľadom na riziko deflácie centrálna banka opäť zníži hlavné úrokové sadzby. Ľudová banka Číny v snahe zamedziť najhoršiemu ekonomickému ochladeniu za posledných šesť rokov od novembra minulého roka znížila úrokové sadzby už päťkrát a zmiernila aj požiadavky na finančné rezervy bánk.
Tempo sa vytráca v kľúčových oblastiach ekonomiky. Priemyselná výroba síce v septembri medziročne vzrástla o 5,7 %, nesplnila však očakávania na úrovni 6 %. Investície do dlhodobých aktív v prvých deviatich mesiacoch medziročne stúpli o 10,3 %, prognózy hovorili o raste o 10,8 %. Z tohto trendu vybočili iba spotrebiteľské výdavky, ktoré sa v septembri medziročne zvýšili o 10,9 % v porovnaní s prognózou 10,8 %.
Inflácia spotrebiteľských cien v septembri klesla viac, než sa očakávalo, kým rast výrobných cien pokračoval už 43. mesiac v rade. Tento vývoj ešte viac zdôraznil potrebu prijatia ďalších opatrení na obmedzenie deflačných tlakov. Vláda s cieľom podporiť rast zvýšila výdavky na budovanie infraštruktúry a zmiernila obmedzenia voči sektoru nehnuteľností, ktoré pomohli oživiť predaj bytov a zvýšiť ceny, no nezabránila ďalšiemu prudkému prepadu novej výstavby. Podľa najnovších údajov vládne výdavky v septembri medziročne vzrástli takmer o 27 %.
Napriek slabému dovozu a vývozu, nadmerným výrobným kapacitám a ochladeniu na trhu nehnuteľností Čína vykázala v prvých dvoch kvartáloch 7-% ročný hospodársky rast, presne v súlade s celoročným cieľom. Niektorí ekonómovia si myslia, že štatistické údaje podhodnocujú vysokú spotrebu a rast sektora služieb a príliš veľkú váhu kladú na cyklické a štrukturálne oslabenie v priemyselnej výrobe. Niektorí pozorovatelia dokonca naznačujú, že aktuálny hospodársky rast je slabší, než ukazujú oficiálne údaje. Peking však odmieta akékoľvek obvinenia z prikrášľovania čísiel.
Druhá najväčšia ekonomika sveta v období od júla do septembra medziročne rástla o 6,9 %, čím síce prekonala očakávaných 6,8 %, avšak nedosiahla 7 % z predchádzajúcich troch mesiacov. Napriek úsiliu centrálnej banky sú aktuálne údaje o hrubom domácom produkte najhoršie od prvého kvartálu 2009, keď rast klesol na 6,2 %.
Tento výsledok odporuje prognózam prudkého poklesu hospodárskeho rastu, analytici teraz predpokladajú postupné znižovanie aktivity aj v roku 2016. I keď niektorí analytici dúfali, že pokles v 3. kvartáli predstavuje najnižšiu tohtoročnú hodnotu, údaje za september tlmia takýto optimizmus. Nezávisle od celého radu podporných opatrení vlády, ktoré postupne vstúpia do platnosti.
Zároveň narastá očakávanie, že vzhľadom na riziko deflácie centrálna banka opäť zníži hlavné úrokové sadzby. Ľudová banka Číny v snahe zamedziť najhoršiemu ekonomickému ochladeniu za posledných šesť rokov od novembra minulého roka znížila úrokové sadzby už päťkrát a zmiernila aj požiadavky na finančné rezervy bánk.
Tempo sa vytráca v kľúčových oblastiach ekonomiky. Priemyselná výroba síce v septembri medziročne vzrástla o 5,7 %, nesplnila však očakávania na úrovni 6 %. Investície do dlhodobých aktív v prvých deviatich mesiacoch medziročne stúpli o 10,3 %, prognózy hovorili o raste o 10,8 %. Z tohto trendu vybočili iba spotrebiteľské výdavky, ktoré sa v septembri medziročne zvýšili o 10,9 % v porovnaní s prognózou 10,8 %.
Inflácia spotrebiteľských cien v septembri klesla viac, než sa očakávalo, kým rast výrobných cien pokračoval už 43. mesiac v rade. Tento vývoj ešte viac zdôraznil potrebu prijatia ďalších opatrení na obmedzenie deflačných tlakov. Vláda s cieľom podporiť rast zvýšila výdavky na budovanie infraštruktúry a zmiernila obmedzenia voči sektoru nehnuteľností, ktoré pomohli oživiť predaj bytov a zvýšiť ceny, no nezabránila ďalšiemu prudkému prepadu novej výstavby. Podľa najnovších údajov vládne výdavky v septembri medziročne vzrástli takmer o 27 %.
Napriek slabému dovozu a vývozu, nadmerným výrobným kapacitám a ochladeniu na trhu nehnuteľností Čína vykázala v prvých dvoch kvartáloch 7-% ročný hospodársky rast, presne v súlade s celoročným cieľom. Niektorí ekonómovia si myslia, že štatistické údaje podhodnocujú vysokú spotrebu a rast sektora služieb a príliš veľkú váhu kladú na cyklické a štrukturálne oslabenie v priemyselnej výrobe. Niektorí pozorovatelia dokonca naznačujú, že aktuálny hospodársky rast je slabší, než ukazujú oficiálne údaje. Peking však odmieta akékoľvek obvinenia z prikrášľovania čísiel.
