Zavedenie všeobecnej dane na vývoz v pondelok oznámil argentínsky prezident Mauricio Macri.
Autor TASR
Buenos Aires 3. septembra (TASR) - Argentína opäť zavádza daň na export, ktorá má pomôcť pri znížení rozpočtového deficitu. To je súčasťou opatrení, ktoré majú stabilizovať ekonomickú situáciu v krajine. Argentínske peso totiž minulý týždeň skolabovalo a medzi investormi rastú obavy, či sa krajina dokáže financovať.
Zavedenie všeobecnej dane na vývoz v pondelok oznámil argentínsky prezident Mauricio Macri. Podľa prezidenta vývozcovia, ktorí profitovali z oslabenia domácej meny, musia prispieť k prekonaniu aktuálnej finančnej krízy. Peso sa počas uplynulých piatich mesiacoch voči americkému doláru znehodnotilo o vyše 70 %.
"Je to zlá daň, ale sme v núdzovej situácii," povedal Macri, ktorý hneď po prevzatí prezidentského úradu koncom roku 2015 zrušil daň na export poľnohospodárskych a ťažobných produktov, aby podporil ich vývoz, ktorú zaviedla jeho predchodkyňa Cristina Kirchnerová.
Argentína okrem toho v rámci úsporných opatrení drasticky zredukuje ministerstvá, ktorých počet klesne z 19 na 10. Bývalý minister financií Nicolas Dujovne sa stane ministrom hospodárstva. Väčšina členov súčasného kabinetu, ktorých ministerstvá sa zrušili, zostane vo vláde vo funkcii tajomníkov. Premiérom zostáva Marcos Peňa a bývalý minister pre modernizáciu Andres Ibarra bol vymenovaný za vicepremiéra.
"Vzhľadom na to, čo nás čaká, som sa rozhodol zvýšiť kompaktnosť svojho tímu, aby sme sa mohli sústrediť na našu aktuálnu agendu," povedal Macri v televíznom vystúpení. Dodal, že Argentínu v posledných mesiacoch zasiahli naraz všetky pohromy. Najhoršie sucho za uplynulých 50 rokov, nárast cien ropy, zvýšenie úrokových sadzieb v USA, rovnako ako obchodná vojna medzi USA a Čínou mali výrazný negatívny vplyv na argentínsku ekonomiku. Dôveryhodnosť krajiny tiež podkopalo odkrytie korupčných škandálov z éry prezidentky Kirchnerovej.
Vláda odhaduje, že primárny deficit, teda rozpočtový schodok bez započítania nákladov na obsluhu dlhu, tento rok dosiahne 2,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tento deficit by sa mal v roku 2019 úplne odbúrať, povedal na tlačovej konferencii Dujovne. Nová daň na export bude predstavovať okolo 10 % a v roku 2019 by do štátnej kasy mala priniesť dodatočné príjmy vo výške 280 miliárd ARS (6,31 miliardy ARS), čo je približne polovica aktuálneho deficitu. Druhú polovicu chce vláda ušetriť prostredníctvom výdavkových škrtov.
(1 EUR = 44,343 ARS)
Zavedenie všeobecnej dane na vývoz v pondelok oznámil argentínsky prezident Mauricio Macri. Podľa prezidenta vývozcovia, ktorí profitovali z oslabenia domácej meny, musia prispieť k prekonaniu aktuálnej finančnej krízy. Peso sa počas uplynulých piatich mesiacoch voči americkému doláru znehodnotilo o vyše 70 %.
"Je to zlá daň, ale sme v núdzovej situácii," povedal Macri, ktorý hneď po prevzatí prezidentského úradu koncom roku 2015 zrušil daň na export poľnohospodárskych a ťažobných produktov, aby podporil ich vývoz, ktorú zaviedla jeho predchodkyňa Cristina Kirchnerová.
Argentína okrem toho v rámci úsporných opatrení drasticky zredukuje ministerstvá, ktorých počet klesne z 19 na 10. Bývalý minister financií Nicolas Dujovne sa stane ministrom hospodárstva. Väčšina členov súčasného kabinetu, ktorých ministerstvá sa zrušili, zostane vo vláde vo funkcii tajomníkov. Premiérom zostáva Marcos Peňa a bývalý minister pre modernizáciu Andres Ibarra bol vymenovaný za vicepremiéra.
"Vzhľadom na to, čo nás čaká, som sa rozhodol zvýšiť kompaktnosť svojho tímu, aby sme sa mohli sústrediť na našu aktuálnu agendu," povedal Macri v televíznom vystúpení. Dodal, že Argentínu v posledných mesiacoch zasiahli naraz všetky pohromy. Najhoršie sucho za uplynulých 50 rokov, nárast cien ropy, zvýšenie úrokových sadzieb v USA, rovnako ako obchodná vojna medzi USA a Čínou mali výrazný negatívny vplyv na argentínsku ekonomiku. Dôveryhodnosť krajiny tiež podkopalo odkrytie korupčných škandálov z éry prezidentky Kirchnerovej.
Vláda odhaduje, že primárny deficit, teda rozpočtový schodok bez započítania nákladov na obsluhu dlhu, tento rok dosiahne 2,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tento deficit by sa mal v roku 2019 úplne odbúrať, povedal na tlačovej konferencii Dujovne. Nová daň na export bude predstavovať okolo 10 % a v roku 2019 by do štátnej kasy mala priniesť dodatočné príjmy vo výške 280 miliárd ARS (6,31 miliardy ARS), čo je približne polovica aktuálneho deficitu. Druhú polovicu chce vláda ušetriť prostredníctvom výdavkových škrtov.
(1 EUR = 44,343 ARS)