Brusel 15. mája (TASR) - Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v roku 2023 zvýši o 1,7 %, rovnako ako vlani. Podporia ho najmä investície. A v nasledujúcom roku stúpne o 2,1 % vďaka oživeniu exportu, keďže sa očakáva zmiernenie problémov v dodávateľskom reťazci. Uviedla to vo svojej jarnej prognóze Európska komisia (EK).

Rast HDP bol v roku 2022 relatívne utlmený, brzdili ho slabý export aj slabá verejná spotreba, zatiaľ čo súkromná spotreba sa držala relatívne dobre.

Komisia očakáva, že ekonomická aktivita na Slovensku sa v druhej polovici 2023 zrýchli, pretože problémy v dodávateľskom reťazci sa budú zmierňovať, čo pravdepodobne podporí export.

Vládne opatrenia zmiernili vplyv nadmerných cien energií na slovenské domácnosti a podniky, čím sa vyhli cenovému šoku. No hoci boli slovenské ceny energií pre domácnosti vďaka týmto opatreniam výrazne pod trhovými cenami, ich strmý nárast vytlačil v roku 2022 infláciu na 12,1 %. V tomto roku predpovedá EK Slovensku priemernú mieru inflácie na úrovni 10,9 % a v nasledujúcom roku jej pokles na 5,7 %.

Po silnom raste v roku 2022 Komisia v tomto roku očakáva stagnáciu súkromnej spotreby v dôsledku klesajúcich reálnych miezd. Naopak, investície majú výrazne rásť vďaka štrukturálnym fondom a vládnym investíciám.

Miera nezamestnanosti na Slovensku bude naďalej klesať zo 6,2 % v roku 2022 na 5,7 % v roku 2023 a 5,5 % v roku 2024, čo odráža veľmi napätý trh práce.

V roku 2022 vzrástli nominálne mzdy menej ako inflácia, čo viedlo k strate reálnej kúpnej sily. S oživením ekonomického sentimentu sa očakáva, že mzdy zamestnancov začnú stúpať o niečo rýchlejšie. Napätá situácia na trhu práce by mala podľa projekcií EK prispieť k trvalejšiemu rastu cien v sektore služieb.

Po nízkom rozpočtovom deficite na úrovni 2 % HDP v roku 2022 sa očakáva jeho zvýšenie na 6,1 % v roku 2023, a to v dôsledku výdavkových opatrení prijatých vládou vrátane nových opatrení na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií v roku 2023.

Komisia v súčasnosti predpokladá úplné ukončenie týchto opatrení v roku 2024.

Vyššie kompenzácie pre zamestnancov vo verejnom sektore, zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) v niektorých odvetviach a rodinný balík vrátane daňového bonusu, zvýšených prídavkov na deti, zavedenie rodičovského bonusu v rámci dôchodkovej reformy, ako aj opätovné zavedenie bezplatných obedov pre žiakov prispejú tiež k zvýšeniu rozpočtového deficitu na 6,1 % v roku 2023.

V roku 2024 Komisia očakáva pokles deficitu verejných financií na 4,8 % HDP, keďže sa zmiernia inflačné tlaky a skončia sa opatrenia súvisiace s cenami energií.

Po znížení pomeru vládneho dlhu k HDP na 57,8 % v roku 2022 EK predpokladá jeho nárast v roku 2023 na 58,3 % a v roku 2024 na 58,7 %.