Madrid 9. júna (TASR) - Ekonomiky Španielska, Grécka a Portugalska, ktoré pred 15 rokmi tvrdo zasiahla európska dlhová kríza, v súčasnosti dosahujú lepšie výsledky ako severné krajiny vďaka oživeniu cestovného ruchu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Tieto tri krajiny museli začiatkom tohto desaťročia pretrpieť tvrdé úsporné opatrenia. Ich realizáciu im naordinovali partneri z Európskej únie (EÚ), ktorí považovali za príčinu ich ekonomických problémov fiškálnu laxnosť a slabú konkurencieschopnosť.

Od skončenia pandémie sa však "situácia zmenila", uviedol ekonóm bruselského think tanku Bruegel Zsolt Darvas. "Dnes tieto krajiny rastú rýchlejšie ako priemer EÚ a už nie sú vnímané ako čierne ovce."

Hrubý domáci produkt (HDP) Španielska v minulom roku stúpol o 2,5 %, HDP Portugalska o 2,3 % a Grécka o 2,0 %. Na porovnanie, rast celej EÚ dosiahol 0,4 %, pričom nemecká ekonomika klesla o 0,3 % a z veľkých svetových ekonomík zaznamenala v roku 2023 najslabší výkon.

Medzinárodný menový fond (MMF) prognózuje, že tieto tri krajiny budú aj v tomto roku naďalej dosahovať lepšie výsledky, hoci sa tempo ich expanzie spomalí. MMF počíta v tomto roku s nárastom španielskej ekonomiky o 2,4 %, portugalskej o 1,7 % a gréckej o 2,0 %.

Podľa ekonómov je hlavnou príčinou tohto obratu výrazné oživenie cestovného ruchu, ktorý sa po zrušení pandemických reštrikcií v minulom roku dostal na rekordnú úroveň. Tento sektor je pre tieto tri krajiny kľúčový, keďže tvorí takmer 25 % gréckej ekonomiky a 12 % ekonomiky Portugalska a Španielska.

Tieto krajiny takisto výrazne profitujú z masívneho Plánu obnovy EÚ, ktorý je určený na podporu ekonomík po pandémii. Veľká časť z tohto programu, ktorý je kombináciou grantov a pôžičiek výmenou za štrukturálne reformy, smeruje práve do južných krajín.

Španielsko, ktoré je po Taliansku najväčším príjemcom prostriedkov z programu, doteraz získalo z plánu obnovy 38 miliárd eur, Grécko 15 miliárd eur a Portugalsko 8 miliárd eur.

Tieto tri krajiny takisto vyvinuli "veľké úsilie, aby zvýšili atraktivitu svojich ekonomík" prostredníctvom štrukturálnych reforiem. Vďaka tomu vzrástla ich konkurencieschopnosť a zlepšila sa situácia na ich trhoch práce, uviedol Darvas.

Reformy pomohli prilákať zahraničné investície, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cloud computingu.

Rýchly rast v týchto troch krajinách je však čiastočne dobiehaním prudkého poklesu HDP počas finančnej krízy. Napríklad HDP Grécka sa prepadol o 25 %.

Hoci vo všetkých týchto krajinách nezamestnanosť klesla, jej miera v Grécku a Španielsku stále presahuje 11 %, čo je výrazne nad priemerom EÚ na úrovni 5,9 %.

Aj bývalý európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn pre agentúru AFP povedal, že "deficity a úrovne dlhu zostávajú v niektorých prípadoch vysoké", hoci "rozdiely medzi krajinami eurozóny sa v porovnaní so situáciou spred 10 rokov znížili".

Darvas dodal, že "konvergencia" juhoeurópskych krajín so severnými "bude pravdepodobne pokračovať", aj keď pomalším tempom. Španielsko, Portugalsko a Grécko majú podľa neho pred sebou ešte veľa práce.