Londýn 13. novembra (TASR) - Európska ekonomika sa dostala do tempa, uviedol v pondelok Medzinárodný menový fond (MMF). Zároveň ale upozornil, že ničivý brexit by mohol mať za následok "výrazne" nižší rast, a to ako v prípade Británie, tak aj eurozóny.

MMF v najnovšej správe o vyhliadkach regionálnych ekonomík, v ktorej hodnotil viac ako 40 krajín, od Nemecka a Británie po Turecko a Rusko, konštatuje, že súčasné oživenie hospodárskeho rastu pôsobí čoraz istejšie.

Je to čiastočne spôsobené stimulmi centrálnych bánk a nízkymi úrokovými sadzbami, ale aj zlepšením základných faktorov, čo dokazuje nárast investícií v širokej škále ekonomík.

"Toto zotavenie pôsobí čoraz trvanlivejšie," povedal v pondelok zástupca riaditeľa európskeho oddelenia MMF Jörg Decressin pri prezentácii správy.

"Rast v eurozóne bol kladný už 18 štvrťrokov v rade, v uplynulom kvartáli dosiahol približne 2,5 %. Mnohé krajiny vo východnej Európe registrujú už dlhšie rast nad hranicou 3 %. Takže toto oživenie nie je len širšie, ale aj silnejšie."

MMF v septembrovej analýze vyhliadok svetových ekonomík predpovedal Európe rast hospodárstva o 2,4 % v tomto roku a o 2,1 % v budúcom roku, ale odvtedy sa veľa zmenilo.

Decressin tiež uviedol, že podporuje opatrný prístup Európskej centrálnej banky (ECB) k zníženiu stimulov. A povedal, že vzhľadom na vysokú mieru inflácie mala britská centrálna banka dobrý dôvod, aby zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu, prvýkrát od finančnej krízy.

Hlavnou neistotou na obzore zostáva brexit, a tiež otázka, aký druh obchodného vzťahu môže Británia vytvoriť po odchode z EÚ s ostatnými 27 krajinami.

MMF podľa Decressina stále očakáva, že sa obe strany dohodnú na prechodnom období. Ekonómovia fondu zatiaľ pri prognózach s variantom "žiadna dohoda" nepočítali. Ale tzv. neriadený, alebo tvrdý brexit bude mať s veľkou pravdepodobnosťou ničivý vplyv.

"Obávame sa, že za takýchto okolností utrpí hospodársky rast, najmä v Spojenom kráľovstve, ale aj v eurozóne," povedal. "Potom budeme možno svedkami výrazne nižšieho rastu, než sme aktuálne predpovedali."

Poukázal pritom na fakt, že v tejto chvíli je nálada v Európe oveľa pozitívnejšia, ako pred jedným alebo dvoma rokmi, keď v eurozóne stále existovali obavy, že Grécko bude musieť odísť.

Návrhy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na urýchlenie integrácie eurozóny sú toho dôležitou súčasťou, uviedol Decressin. Vyslovil tiež doteraz najjasnejšiu podporu MMF plánom na transformáciu Európskeho stabilizačného mechanizmu na Európsky menový fond (EMF), úverovú inštitúciu pre krízové situácie v štýle MMF.

"Podporujeme tento cieľ," povedal. "S primeranou riadiacou štruktúrou a silným mandátom v otázke dohľadu by EMF mohol skutočne posilniť prevenciu a riadenie kríz."

Kľúčová bude pritom jeho schopnosť rýchlo reagovať a rozhodovať. Eurozóna často veľa pracovala počas rôznych kríz, pretože potrebovala formálne schválenie navrhnutých opatrení mnohými národnými parlamentmi.

MMF bol takisto veľmi zaneprázdnený svojou účasťou na riešení krízy v Grécku v uplynulých rokoch, a často sa dostal do rozporu s Aténami, prípadne Berlínom.

"Naším cieľom nie je vycúvať z podpory Európe, naopak," povedal Decressin. "Zostávame k dispozícii našim európskym akcionárom, aby sme im pomohli s akoukoľvek krízou, ak sa niekde objaví. Dúfame, že aj naďalej budeme zohrávať užitočnú úlohu prostredníctvom nášho dohľadu,” dodal.