Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Ekonomika

Firmy na americkom trhu pôsobia priemerne len desať rokov

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Informuje o tom portál rakúskeho denníka Die Presse.

New York 26. apríla (TASR) - Ekonómovia zisťovali, koľko rokov dokážu pôsobiť firmy v americkej ekonomike. V Spojených štátoch žijú priemerne desať rokov. Informuje o tom portál rakúskeho denníka Die Presse. Ich pomerne rýchly zánik svedčí o tom, že hospodárstvo krajiny napreduje svižným tempom. To potvrdzuje, že v ekonomike dochádza k výrazným inovačným zmenám.

Profesor ekonómie Richard Foster z americkej Yale School of Management preskúmal index Standard & Poor's 500 newyorskej burzy, ktorý obsahuje akcie 500 najväčších firiem USA. Konštatoval, že pred sto rokmi mali firmy z indexu priemernú dĺžku existencie 67 rokov, v súčasnosti klesla na 15 rokov. Teraz sa každé dva týždne z neho stratí jedna firma. Do roku 2027 bude na ňom 75 % nových firiem.

Štúdia s názvom The Mortality of Companies ekonomického ústavu v Santa Fe sa zaoberá zánikom firiem. Vedci preskúmali príbehy 25.000 firiem USA, ktoré vznikli a zanikli v rokoch 1950 až 2009. Po preštudovaní komplexných údajov o nich vyšlo najavo, že priemerne nepôsobili na trhu dlhšie ako desať rokov. Prekvapilo aj to, že štátne firmy s verejnou účasťou nevydržali podnikať oveľa dlhšie. V USA štát totiž svoje firmy iba zriedka drží nad vodou dlhšie, ak nie sú ziskové.

"Je celkom jedno, či niekto predáva banány, lietadlá alebo niečo iné - dĺžka životnosti zostáva rovnaká," uviedol autor štúdie Marcus Hemilton. Vedci však výpovednú hodnotu svoje štúdie nepokladajú za všeobecne platnú. V Japonsku totiž pôsobí 50.000 firiem, ktorých história je dlhšia než storočie. Zvyčajne ide o podniky, v ktorých sa rozhodovacia moc sústreďuje v rukách rodinných dynastií. Na životnosť firiem v jednotlivých krajinách vplýva aj ich politická kultúra.

Základnou príčinou, prečo firmy zanikajú, sú prevzatia a fúzie. Spoločnosti neprestávajú existovať, ale včleňujú sa do iných celkov na princípe "kreatívneho rozbitia". V 30. rokoch. minulého storočia o ňom ako prvý hovoril ekonóm Ronald Coase, neskorší nositeľ Nobelovej ceny. Poukázal na to, že k spájaniu firiem dochádza vtedy, keď sa preukáže, že koordinácia pracovníkov a projektov pod jednou strechou je v mnohých smeroch výhodnejšia, efektívnejšia a rentabilnejšia.