Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 25. december 2024
< sekcia Ekonomika

Opatrenia pre koronavírus stoja Rakúsko 2,59 mld. eur týždenne

Na snímke policajné kontroly so zvýšenými opatreniami v súvislosti s koronavírusom na hraniciach s Rakúskom v Bergu, archívne foto. Foto: TASR - Jakub Kotian

Kým finančná kríza v roku 2008 bola krízou dôvery a spôsobila dopytový šok, tentokrát nastal dopytový aj ponukový šok zároveň.

Viedeň 4. apríla (TASR) - Škody, ktoré Rakúsku spôsobujú opatrenia súvisiace so šírením nového koronavírusu, dosahujú 2,59 miliardy eur týždenne. Vyplýva to z analýzy Friedricha Schneidera a Stefana Haignera zo Spoločnosti pre aplikovaný hospodársky výskum (GAW). Podľa nich "takéto púšťanie žilou" je potrebné ukončiť hneď, ako to bude možné.

"Naše výpočty ukazujú, že najťažšie to postihuje terciárny sektor, teda obchod, ubytovacie služby alebo aj gastronómiu, nakoľko výpadok produkcie tu dosahuje týždenne 1,92 miliardy eur," povedal Schneider. Sekundárny sektor, napríklad stavebníctvo či výroba tovarov, stráca týždenne 672 miliónov eur.

Tieto výsledky sú na dolnej hranici porovnateľnej analýzy z Nemecka. Renomovaný inštitút Ifo totiž v Nemecku odhaduje týždenné straty vyplývajúce z poklesu produkcie na 25 až 57 miliárd eur.

Obaja analytici označujú svoje výsledky skôr za konzervatívne. "Doslova tu platí každý jeden deň, kým sa rakúske hospodárstvo vráti do normálneho stavu. Každý jeden deň oneskorenia stojí Rakúsko stovky miliónov eur."

Podľa autorov je "po odvážnom zavedení opatrení potrebné nájsť odvahu ich včas stiahnuť". Platí to o to viac, že denná miera rastu infekcií 5,66 % sa pomaly blíži k stanovenému cieľu, čiže k zdvojnásobeniu každé dva týždne. "Podľa súčasnej miery rastu infekcie sa počet nakazených zdvojnásobuje každých 12 až 13 dní a nie každých 8, ako sa tvrdí." Prvým krokom k prebudeniu hospodárstva je odkomunikovať jasný časový plán, ktorý by sa postaral o istotu pri plánovaní. "Ekonomika totiž potrebuje určitý nábehový čas, aby sa produkcia opäť zvýšila," tvrdí Schneider.

Kým finančná kríza v roku 2008 bola krízou dôvery a spôsobila dopytový šok, tentokrát nastal dopytový aj ponukový šok zároveň. Na jednej strane síce ľudia budú v obavách o svoje pracovné miesta viac šetriť, no zároveň kríza znemožňuje tzv. sociálnu spotrebu, čiže návštevy reštaurácií alebo divadiel. Sektor turistického ruchu sa môže relatívne rýchlo zotaviť, nakoľko ľudia budú doháňať čas strávený doma, no s tým nemôžu počítať všetky odvetvia.