Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zvyšných 11 členov Transpacifického partnerstva chce projekt uviesť do života aj po rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa o odchode Spojených štátov z dohody.
Autor TASR
Tokio/Canberra/Wellington/Washington 28. januára (TASR) - Americký prezident Donald Trump podpísal výnos o odchode Spojených štátov z dohody o Transpacifickom partnerstve (TPP), zóny voľného obchodu 12 krajín na východnom a západnom pobreží Tichého oceánu a niektorých štátov medzi nimi. Ostatných 11 členov dohody však chce projekt aj po Trumpovom rozhodnutí uviesť do života. Najmä Japonsko, Austrália a Nový Zéland sa angažujú za jeho realizáciu.
Austrálsky premiér Malcolm Turnbull povedal, že odchod Spojených štátov zo zóny je nepochybne veľkou stratou. S japonským kolegom Šinzóm Abem, novozélandským premiérom Billom Englishom a Leem Hsienom Loongom zo Singapuru dospeli k názoru, že TPP budú podporovať aj bez účasti Washingtonu. „Je určitá možnosť, že Čína vstúpi do TPP," povedal Turnbull.
TPP by s USA bola najväčšou zónou voľného obchodu na svete. Predstavitelia regiónu podpísali dohodu po siedmich rokoch rokovaní vlani vo februári v novozélandskom Aucklande. Na projekte osobne veľmi záležalo vtedajšiemu americkému prezidentovi Barackovi Obamovi. Prostredníctvom nej chcel upevniť hospodárske vzťahy USA s Áziou. Trump sa však vybral opačným smerom a v pondelok (23.1.) medzi prvými úradnými aktmi podpísal výnos o odchode z TPP.
Dohoda je koncipovaná tak, že sa k nej môžu pripájať ďalšie štáty. V súčasnej situácii by sa však o nej muselo rokovať znovu.
TPP krátko pred inauguráciou Trumpa schválil japonský parlament. Ostatných členov tento legislatívny proces ešte čaká.
Japonský minister zahraničných vecí Fumio Kišida povedal, že aj USA po vojne mali prospech z voľného obchodu. Je dôležité, aby Japonsko a USA aj v budúcnosti medzi sebou komunikovali.
Dohodu o TPP pôvodne podpísali USA, Kanada, Japonsko, Austrália, Nový Zéland, Mexiko, Čile, Peru, Vietnam, Malajzia, Brunei a Singapur. V krajinách žije 800 miliónov ľudí a predstavujú 40 % svetového hrubého domáceho produktu (HDP).
V dohode sa regulujú aj služby a finančné transakcie.
Ak by sa členom TPP stala Čína, počet jeho obyvateľov by sa priblížil k dvom miliardám, zreteľne by však klesol podiel zóny na svetovom HDP.
Austrálsky premiér Malcolm Turnbull povedal, že odchod Spojených štátov zo zóny je nepochybne veľkou stratou. S japonským kolegom Šinzóm Abem, novozélandským premiérom Billom Englishom a Leem Hsienom Loongom zo Singapuru dospeli k názoru, že TPP budú podporovať aj bez účasti Washingtonu. „Je určitá možnosť, že Čína vstúpi do TPP," povedal Turnbull.
TPP by s USA bola najväčšou zónou voľného obchodu na svete. Predstavitelia regiónu podpísali dohodu po siedmich rokoch rokovaní vlani vo februári v novozélandskom Aucklande. Na projekte osobne veľmi záležalo vtedajšiemu americkému prezidentovi Barackovi Obamovi. Prostredníctvom nej chcel upevniť hospodárske vzťahy USA s Áziou. Trump sa však vybral opačným smerom a v pondelok (23.1.) medzi prvými úradnými aktmi podpísal výnos o odchode z TPP.
Dohoda je koncipovaná tak, že sa k nej môžu pripájať ďalšie štáty. V súčasnej situácii by sa však o nej muselo rokovať znovu.
TPP krátko pred inauguráciou Trumpa schválil japonský parlament. Ostatných členov tento legislatívny proces ešte čaká.
Japonský minister zahraničných vecí Fumio Kišida povedal, že aj USA po vojne mali prospech z voľného obchodu. Je dôležité, aby Japonsko a USA aj v budúcnosti medzi sebou komunikovali.
Dohodu o TPP pôvodne podpísali USA, Kanada, Japonsko, Austrália, Nový Zéland, Mexiko, Čile, Peru, Vietnam, Malajzia, Brunei a Singapur. V krajinách žije 800 miliónov ľudí a predstavujú 40 % svetového hrubého domáceho produktu (HDP).
V dohode sa regulujú aj služby a finančné transakcie.
Ak by sa členom TPP stala Čína, počet jeho obyvateľov by sa priblížil k dvom miliardám, zreteľne by však klesol podiel zóny na svetovom HDP.
