Brusel 2. marca (TASR) - Vyjednávači Spojeného kráľovstva a Európskej únie (EÚ) po dokončení brexitu pristúpili k ďalšiemu kroku. V pondelok odštartovali rozhovory o budúcich vzťahoch. Obe strany majú pritom svoje "červené čiary", ktoré sa môžu ukázať ako nezlučiteľné.

Diskusie o obchode a normách, poľnohospodárstve, bezpečnosti, doprave, energetike, rybolove a policajnej spolupráci sa začínajú v Bruseli. Tím EÚ vedie Francúz Michel Barnier a na čele britského tímu je vládny poradca David Frost. Rozhovory tak štartujú o niečo viac ako mesiac po tom, ako Británia prestala byť členom EÚ. Cieľom je uzavrieť ich do konca tohto roka, čo je nesmierne obmedzený časový rámec. Len málokto preto očakáva, že sa podarí dosiahnuť niečo viac, ako len hrubý náčrt kostry dohody bez detailov.

Prechodné obdobie, počas ktorého Spojené kráľovstvo pokračuje v obchode s EÚ ako jej člen, teda bez ciel alebo iných prekážok, sa končí 31. decembra 2020. Britský premiér Boris Johnson vylúčil jeho predĺženie, hoci má možnosť tak urobiť. Rokovania budú pravdepodobne opäť búrlivé, a bude ich sprevádzať nedôvera aj ostré vyhlásenia. Obe strany sa budú navzájom obviňovať z ústupu od cieľov stanovených v nezáväznej politickej deklarácii z konca minulého roka.

Konkurenčné mandáty uverejnené minulý týždeň ukázali, že kým cieľom EÚ je zabezpečiť „rovnaké podmienky“ a zabrániť Británii podhodnocovať európske normy v oblasti práce, daní, životného prostredia a štátnych dotácií, Spojené kráľovstvo zase trvá na stanovení vlastných pravidiel v mene „hospodárskej a politickej nezávislosti“.

Barnier už napríklad vyzval Britániu, aby v plnej miere dodržiavala záväznú dohodu o svojom vystúpení z bloku v prípade kontroly britského tovaru prechádzajúceho cez Írske more do provincie Severné Írsko. Premiér Johnson ale vyhlásil, že tieto kontroly nie sú potrebné. Britskí ministri a vysokí úradníci však potvrdili, že Londýn sa bude riadiť podmienkami zmluvy. Odborníci sa domnievajú, že dohoda o budúcich vzťahoch bude založená najmä na obchode s tovarom, ale iba vtedy, ak obe strany trochu ustúpia a zmiernia svoju rétoriku.

Požiadavka EÚ na paralelné normy a trvanie Spojeného kráľovstva na právnej autonómii by mohli byť premostené spôsobom, vďaka ktorému by sa obe strany mohli cítiť ako víťazi. Jablkom sváru a bodom, ktorý potopí dohodu, sa však môže stať rybolov, aj keď má z hospodárskeho hľadiska relatívne malý význam. Ale pre Britániu a niektoré štáty EÚ, ako sú Francúzsko a Španielsko, má obrovský význam.

Barnier zdôraznil, že rybolov je „neoddeliteľne“ spojený s celou dohodou. EÚ požaduje, aby jej rybárske lode mali naďalej prístup do britských vôd výmenou za to, že britskí rybári budú môcť predávať čerstvé úlovky na svojom najväčšom a najbližšom trhu. Tento bod sa musí vyriešiť do konca júna, keď sa obe strany majú stretnúť na hodnotiacich rozhovoroch, aby sa rozhodli, či stojí za to pokračovať.

Ak nedosiahnu dohodu, pocítia to ekonomiky na oboch stranách Lamanšského prielivu. Ale najmä Británia a Írsko, ktoré je členom EÚ a najviac závislé od obchodu so Spojeným kráľovstvom. Ekonómovia OSN vypočítali, že v tomto prípade (bez dohody) by Spojené kráľovstvo každoročne stratilo príjmy z vývozu až vo výše 29 miliárd eur, keďže do Únie smeruje takmer polovica britského exportu.

Vyhliadky nie sú optimistické, pretože Spojené kráľovstvo opakovane zdôraznilo, že sa chce odkloniť od pravidiel EÚ. A ak sa bude britská vláda „držať svojej línie, dohoda sa nedá dosiahnuť“, varovali experti. A zároveň predstaviteľ EÚ, ktorý nechcel byť menovaný, upozornil, že Brusel nemá alternatívny plán. „Existuje iba plán A, nie plán B. Pretože plán B počíta s predĺžením rokovaní a vieme, že to Briti nechcú,“ povedal.