Praha 27. apríla (TASR) - Namiesto ochrany ľudí skôr nekalé praktiky v hospodárskej súťaži a biznis pre tých, ktorí by skupiny poškodených spotrebiteľov zastupovali pred súdom. To sú výhrady k návrhu zákona o hromadných žalobách českého ministerstva spravodlivosti, ktorých sa v pripomienkovom konaní zišli stovky. Okrem Hospodárskej komory ČR alebo Únie zamestnávateľských zväzov ich vzniesol aj Najvyšší súd.

Zmyslom normy má byť podľa serveru e15.cz podávanie kolektívnych žalôb, napríklad na banky za vysoké poplatky či na mobilných operátorov za drahé služby. Predloha však nepočíta s vymáhaním škôd od štátu za ujmu spôsobenú napríklad ekologickými haváriami alebo neadekvátnymi zásahmi polície. "Dá sa predpokladať, že práve s vedomím problematickosti zvolenej koncepcie hromadných žalôb vyňal predkladateľ z vecnej pôsobnosti zákona žalobu na štát," napísala vo svojom stanovisku Hospodárska komora. Kritizované sú aj vysoké odmeny pre takzvaných správcov skupín žalujúcich a nesúlad predlohy so smernicou Európskej únie o reprezentatívnych žalobách, ktorú v prvom čítaní schválil Európsky parlament.

Ministerstvo navrhuje, aby správcovia inkasovali z vysúdenej čiastky 20 až 30 %. "Po prijatí zákona by vzniklo celé podnikateľské odvetvie zamerané na zárobok z hromadných žalôb. Ukazuje to prax v Spojených štátoch," uviedol výkonný riaditeľ Únie zamestnávateľských zväzov Vít Jásek s tým, že z tejto formy žalôb by sa navyše stal nástroj konkurenčného boja.

"Zákon nezabraňuje tomu, aby si firma vytvorila spolok, ktorý bude žalovať jej konkurenciu," súhlasí Bohumil Havel z Ústavu štátu a práva Akadémie vied ČR. Európska smernica pritom podľa neho neumožňuje, aby sa správcom stal prakticky ktokoľvek. "Môžu to byť len neziskové organizácie, renomované občianske združenia či ombudsman," doplnil.

Aj Najvyšší súd má výhrady. "Z civilného konania sa stane trhový priestor, kde namiesto ochrany práv pôjde v prvom rade o generovanie zisku," napísal v pripomienkach.

Odborníci upozorňujú aj na prípadné negatívne dôsledky hromadných žalôb na dobrú povesť bez ohľadu na výsledok sporu, uviedol server lidovky.cz. "Negatívne dôsledky sa budú spájať už so samotnou skutočnosťou, že k podaniu žaloby došlo, prípadne rozšírením informácie, že sa pripravuje. Správca skupiny, ktorý žalobu podáva, je totiž oprávnený neobmedzene a nekontrolovane šíriť informácie o údajnom nezákonnom konaní potenciálneho žalovaného," varuje Kateřina Šveřepová, vedúca advokátka firmy Císař, Češka, Smutný.

Podľa právničky to môže viesť k nenávratnému poškodeniu povesti firmy a odlevu zákazníkov. Obavy považuje za oprávnené aj advokátka Eliška Miklíková z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland Dvořák Hager. "Pre žalovaného môže byť aj neúspešná žaloba veľkým problémom, a to pre ujmu na reputácii, ako aj pre vysoké náklady na právne zastúpenie."

Experti navyše poukazujú aj na to, že zavedenie inštitútu hromadných žalôb môže ovplyvniť cenovú hladinu. "V konečnom dôsledku biznis s hromadnými žalobami zaplatia spotrebitelia, pretože spoločnosti budú nútené náklady spojené s hromadnými žalobami premietnuť do ceny tovarov či služieb," dodala Miklíková.