Haag 12. júla (TASR) - Medzinárodný súd v holandskom Haagu odmietol dnes rozsiahle územné nároky Pekingu v oblasti Juhočínskeho mora. Čína reagovala vyhlásením, že verdikt súdu nebude rešpektovať, informovala agentúra DPA.

Arbitrážny tribunál Stáleho rozhodcovského súdu (PCA) dospel k záveru, že neexistuje nijaká právna báza na podporu čínskych nárokov na spornú časť Juhočínskeho mora, ktorú si nárokujú aj viaceré ďalšie krajiny regiónu.

Žalobu voči Číne vzniesli pred haagskym súdom Filipíny, ktoré dnešný verdikt privítali ako historický.

Čínsky rezort diplomacie vo svojej reakcii zdôraznil, že Peking neuznáva jurisdikciu PCA a jeho rozhodnutie preto považuje za neplatné. Súčasne odsúdil Filipíny za to, že jednostranne iniciovali medzinárodné arbitrážne konanie.

Sudcovia uviedli, že akékoľvek prípadné historické práva Číny v Juhočínskom mori strácajú platnosť, ak sú v rozpore s medzinárodnou konvenciou OSN, na základe ktorej boli v oblasti zriadené exkluzívne ekonomické zóny jednotlivých krajín.

Tribunál zároveň skritizoval Peking za to, že na jednom z tamojších sporných útesov vybudoval veľký umelý ostrov, čím spôsobil nenávratné škody na ekosystéme koralových útesov.

Rastúce napätie a hroziaci konflikt v Juhočínskom mori môže ochromiť svetový obchod.

"Vzhľadom na rastúci objem obchodu medzi juhovýchodnou Áziou, ako aj Japonskom a zvyškom Ázie, Afriky a s Európou je realitou, že cez vody Juhočínskeho mora v súčasnosti prúdi asi tretina celosvetovej námornej dopravy. Podľa námorných štatistík je to druhá najviac využívaná námorná trasa na svete. Cez tri prielivy Juhočínskeho mora prúdi ročne približne 50 % z celkovej svetovej kapacity námorných nákladných lodí," povedal pre TASR šéfekonóm Sberbank Europe Vladimír Vaňo.

Čína si robí nárok na 90 % rozlohy Juhočínskeho mora, ktoré je potenciálnym ložiskom bohatých zásob energetických surovín. Toto územie si však nárokujú aj Brunej, Filipíny, Malajzia, Taiwan a Vietnam. "Podľa analýzy Americkej agentúry pre energetické informácie z roku 2013 sa pod Juhočínskym morom nachádzajú zdokladované rezervy ropy v objeme 11 miliárd barelov. Celkový objem zásob ropy, vrátane tých doteraz nezdokladovaných sa odhaduje až na 28 miliárd barelov. Zásoby zemného plynu v ložiskách pod Juhočínskym morom sa odhadujú na 7500 kilometrov kubických," vyčíslil Vaňo.

Sporným územím sú najmä Spratlyho a Paracelsove ostrovy, ktoré Čína považuje historicky za svoje teritórium. Niektoré z nich kontrolujú Filipíny, ktoré podali v roku 2013 jednostrannú arbitráž na Stály arbitrážny súd pri Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu, ktorú Čína neuznáva a nezúčastňuje sa na nej. Definitívny verdikt by mal padnúť dnes. Napätie v oblasti zvyšuje blízkosť časti americkej námornej flotily i aktivity Číny ako je budovanie umelých ostrovov, leteckých základní a iných vojenských zariadení, o ktorých Peking tvrdí, že väčšina z nich je na civilné účely.

Podľa Vaňa táto situácia vytvára globálne hospodárske riziko, na ktoré môže doplatiť najmä EÚ. "V desiatke najväčších obchodných partnerov Číny je množstvo trhov, ktoré od trasy cez Juhočínske more nezávisia, ako je USA, Japonsko, Južná Kórea, Brazília, Ruská Federácia a čiastočne aj Austrália. Veľmi rýchlo rastúcim a v súčasnosti už najväčším obchodným partnerom Číny je však polmiliardový trh Európskej únie, a to tak na strane vývozu, ako aj dovozu," dodal Vaňo.

Turcsányi : Čína neuzná dnešný výsledok arbitráže o Juhočínskom mori

Čína neuzná dnešný výsledok arbitráže o Juhočínskom mori na Stálom arbitrážnom súde v Haagu, ktorú iniciovali Filipíny v roku 2013. Pre TASR to povedal Richard Turcsányi z Inštitútu ázijských štúdií. "Podľa nej súd nemá právo rozhodovať v danej veci. Okrem toho Čína tvrdí, že spory rieši bilaterálne s danými štátmi a podobný krok je v rozpore s bilaterálnymi zmluvami. Podľa môjho názoru Čína minimálne navonok svoju pozíciu nezmení a rozhodnutie verejne odsúdi. Rovnako tak si myslím, že v krátkom období sa bude snažiť ukázať, že skutočne sa týmto rozhodnutím nič nezmení," zdôraznil Turcsányi.

Foto: TASR/AP

Podľa Turcsányiho súd nerieši teritoriálny spor, teda nerozhoduje o suverenite sporných území ani nebude vytyčovať hranice námorných zón. "Filipíny celkovo predložili 15 bodov, ktoré sa týkajú najmä charakteru čínskych nárokov, čínskych aktivít v mori a - čo je veľmi dôležité - charakteru území z pohľadu morského práva. Filipíny požadujú, aby súd rozhodol, či sú územia v mori ostrovy, skaly, suché územia počas odlivu alebo podmorské útvary. Charakter územia následne určuje aké oblasti okolo si štát môže nárokovať. Iba ostrov môže napr. vytvoriť špeciálnu ekonomickú zónu 200 námorných míľ, prípadne aj viac, čo je základ čínskeho nároku v mori," vysvetlil Turcsányi.

Konvencia OSN o morskom práve (UNCLOS), ktorej súčasťou sú Filipíny a Čína, umožňuje, aby arbitrážny súd rozhodol aj bez čínskej účasti. "Samozrejme, politický pohľad je trochu iný. Čína tvrdí, že toto filipínske konanie má negatívne dopady na stabilitu regiónu a riešenie sporov. Súd však môže priamo povedať, že charakter čínskeho nároku, opierajúci sa o historické práva nie je konzistentný s morským právom podľa zmluvy UNCLOS," dodal Turcsányi, podľa ktorého celý spor nemusí mať významnejší ekonomický dosah.