Bratislava 17. februára (TASR) – Slovensku chýbajú väčšie firmy, ktoré by potiahli väčšie projekty. Slovenské podniky preto potrebujú akýchsi ťahúňov národnej ekonomiky po vzore bývalých podnikov zahraničného obchodu, ktoré by im pomáhali presadiť sa na zahraničných trhoch. Skonštatoval to po dnešnom rokovaní Rady vlády SR na podporu exportu a investícií v Bratislave šéf rezortu hospodárstva Vazil Hudák. Slovensko by malo podľa Hudáka zakladať aj vývojové centrá a know-how vyvážať.

"Stredné a malé podniky potrebujú jednak podporu štátu, ale potrebné je tiež zlepšiť štruktúru podpory exportu domácich podnikov. Na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) sa export podieľa až okolo 80 % a z toho väčšinu tvoria nadnárodné zahraničné korporácie. Slovenským firmám preto treba pomôcť, aby mohli robiť v objemoch niekoľkých stoviek miliónov eur," povedal pre TASR Hudák. Zároveň je podľa neho potrebné vytvoriť sieť komerčných zastúpení SR v zahraničí. "Nešlo by o typické diplomatické pozície, ale komerčne zamerané zastúpenia," objasnil.

Dve zastúpenia SARIO boli už schválené na Kube, tiež v Düsseldorfe, kde sa sústreďujú japonskí investori a podniky a z toho dôvodu sa tam sústredili zastúpenia už aj z ďalších krajín Európskej únie. Budovanie slovenského modelu biznis zastúpení by malo byť podobné modelu, ktorý má Česká republika. Ten sa podľa Hudáka osvedčil.

"Pracujeme aj na budovaní ďalšieho typu zastúpenia, ktoré sa zameria na inovatívne firmy, a to by bolo v Silicon Valley v USA," avizoval Hudák. Zmeniť by sa podľa ministra mal aj celkový pohľad na slovenskú ekonomiku. "Výskumné a vývojové pracoviská sústredené v zahraničí doteraz využívali Slovensko ako výrobnú manufaktúru, relatívne lacnú, dostatočne kvalifikovanú pracovnú silu. Postupne by sa to malo zmeniť z manufaktúry na mysliacu a inovatívnu ekonomiku. Mali by sme začať vyvážať viac rozum ľudí, a nielen stroje, zariadenia a automobily. Dokážeme to práve, ak dokážeme také inštitúcie, ako Slovenská akadémia vied a univerzity prepojiť s potrebami ekonomiky. Vytvárať treba výskumno vývojové centrá, ktoré by vyvážali svoje know-how do zahraničia," podčiarkol Hudák. Príkladom podľa neho môže byť slovenský Matador, ktorý vyvíja roboty pre gumárenský a automobilový priemysel a na základe týchto patentov stroje predávajú buď v Číne, alebo inde v zahraničí. "To je presne to, čo by mali robiť aj iné slovenské firmy," povedal Hudák.

Predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík pozitívne hodnotí, že súčasťou slovenskej ekonomickej diplomacie je presadzovať vedu, ktorá sa robí na Slovensku.

"Odozvy sú a nás zaujímajú krajiny, ktoré sú mimo Európskej únie, keďže v Európskej únii je to riešené koncepčne rámcovými programami. Pri konkrétnych rokovaniach nám však chýba rámec, ktorý by to na úrovni štátu manažoval. Treba si uvedomiť, že rozum aj vedomosť je komoditou a treba podporovať aj tento druh obchodu, ktorý sa realizuje v oblasti vedy. Dostávame sa však do pozície akoby individuálneho výrobného podniku, ktorý všetky náklady platí z vlastnej kapitoly," skonštatoval predseda SAV. Tá je, ako povedal, obmedzená aj napriek tomu, že SAV má uzavretú stabilizačnú zmluvu na tri roky na 60 miliónov eur. "Ide však o bazálny rozpočet, nie rozpočet na rozvoj," upozornil. SAV preto podľa jeho slov očakávala, že na úrovni štátu cez grantové alebo iné schémy sa obchodné aktivity podporia. "Slovensko z toho môže získať veľa, pretože veda sa nemôže uzavrieť. Musíme tieto interakcie mať, aby z nej mali profit aj obyvatelia SR," podčiarkol Šajgalík.