Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri výrobe elektrickej energie, čo je dnes trhové prostredie, podľa neho vidno, že trh nie celkom funguje.
Autor TASR
Vyhne 14. októbra (TASR) - V energetike je príliš veľa regulácie. Uviedol to pre TASR k téme dizajnu nového energetického trhu Michal Hudec, predseda Združenia dodávateľov energií (ZDE), v rámci odbornej konferencie Energofórum 2016 (elektrina), ktorá sa v týchto dňoch (13. - 14. 10.) koná vo Vyhniach.
"Máme vyše 10 rokov liberalizovaného energetického trhu na Slovensku a ešte dlhšie trvá obdobie liberalizácie trhu v Európe. Napriek tomu máme dnes príliš veľa regulačných výnosov. Je príliš veľa regulácie aj tam, kde kedysi nebola," spresnil.
"Ak sa napríklad pozrieme na koncovú cenu elektriny a pôjdeme po jednotlivých zložkách, môžeme si odpovedať na otázku, že kde dnes zohráva rolu trh a kde zohráva rolu regulácia," podčiarkol Hudec.
Pri výrobe elektrickej energie, čo je dnes trhové prostredie, podľa neho vidno, že trh nie celkom funguje. "Cena, síce vygenerovaná trhom, je deformovaná. Vstupuje do nej nejaká vecná regulácia, či na podporu obnoviteľných zdrojov (OZE), alebo na podporu nejakých iných činností," poznamenal.
V Európe sa podľa Hudeca diskutuje aj o tzv. kapacitných mechanizmoch. Ide o finančný nástroj (pomoc), ktorý by umožnil prevádzkovateľom dnes nerentabilných konvenčných zdrojov energie zostať na trhu a poskytovať svoj výrobný výkon. "Toto je jeden príklad, kde vidíme, že trh nejakým spôsobom vznikol, ale s politikami EÚ sa postupne dostáva do úzadia," doplnil.
Pri prenose a distribúcii podľa neho dnes fungujú tzv. prirodzené monopoly. "Má to svoje opodstatnenie, v prvom rade ekonomické. Nedávalo by z hľadiska návratnosti investícií zmysel, aby existovali vedľa seba dve paralelné sústavy, ktoré by neboli úplne vyťažené," povedal.
"Pokiaľ ide o činnosť dodávky energií koncovým zákazníkom, tak tu existuje nejaký potenciál na to, aby vznikol trh. Európska komisia (EK) sa aj o niečo takéto snaží," informoval. Do budúcnosti EK podľa neho plánuje "zakázať" alebo prispieť k tomu, aby sa odstránila cenová regulácia vo všetkých segmentoch zákazníkov.
Upozornil, že na Slovensku je opačná realita. "Cenová regulácia sa od roku 2012 sprísnila, rozšírila sa z domácností opäť aj na segment malých podnikov. Tu je na zváženie, akú cestu ktorý štát EÚ sleduje. V prípade Slovenska je to, zdá sa, cesta regulácie a ochrany spotrebiteľa cez reguláciu. Naráža to trochu na výzvu EÚ, ktorej snahou je deregulovať," podčiarkol.
"V prípade, že by sa tak udialo, dodávateľom energií (elektriny, plynu), ktorí sú dnes tradičnými energetickými firmami, sa otvárajú možnosti nových podnikateľských príležitostí, aby začali ponúkať koncovým odberateľom komplexnejšie balíky služieb. Z nich dodávka energokomodít by bola len jedna časť a všetky ostatné činnosti a služby, ktoré sú poskytnuté v rámci jednej faktúry, môžu byť úplne iného ako energetického charakteru. Je to trend, ktorý už vidíme v západnej Európe (Veľká Británia, Nemecko). Otázkou je, či pri súčasnej regulácii môže niečo takéto na Slovensku vzniknúť," dodal predseda ZDE.
"Máme vyše 10 rokov liberalizovaného energetického trhu na Slovensku a ešte dlhšie trvá obdobie liberalizácie trhu v Európe. Napriek tomu máme dnes príliš veľa regulačných výnosov. Je príliš veľa regulácie aj tam, kde kedysi nebola," spresnil.
"Ak sa napríklad pozrieme na koncovú cenu elektriny a pôjdeme po jednotlivých zložkách, môžeme si odpovedať na otázku, že kde dnes zohráva rolu trh a kde zohráva rolu regulácia," podčiarkol Hudec.
Pri výrobe elektrickej energie, čo je dnes trhové prostredie, podľa neho vidno, že trh nie celkom funguje. "Cena, síce vygenerovaná trhom, je deformovaná. Vstupuje do nej nejaká vecná regulácia, či na podporu obnoviteľných zdrojov (OZE), alebo na podporu nejakých iných činností," poznamenal.
V Európe sa podľa Hudeca diskutuje aj o tzv. kapacitných mechanizmoch. Ide o finančný nástroj (pomoc), ktorý by umožnil prevádzkovateľom dnes nerentabilných konvenčných zdrojov energie zostať na trhu a poskytovať svoj výrobný výkon. "Toto je jeden príklad, kde vidíme, že trh nejakým spôsobom vznikol, ale s politikami EÚ sa postupne dostáva do úzadia," doplnil.
Pri prenose a distribúcii podľa neho dnes fungujú tzv. prirodzené monopoly. "Má to svoje opodstatnenie, v prvom rade ekonomické. Nedávalo by z hľadiska návratnosti investícií zmysel, aby existovali vedľa seba dve paralelné sústavy, ktoré by neboli úplne vyťažené," povedal.
"Pokiaľ ide o činnosť dodávky energií koncovým zákazníkom, tak tu existuje nejaký potenciál na to, aby vznikol trh. Európska komisia (EK) sa aj o niečo takéto snaží," informoval. Do budúcnosti EK podľa neho plánuje "zakázať" alebo prispieť k tomu, aby sa odstránila cenová regulácia vo všetkých segmentoch zákazníkov.
Upozornil, že na Slovensku je opačná realita. "Cenová regulácia sa od roku 2012 sprísnila, rozšírila sa z domácností opäť aj na segment malých podnikov. Tu je na zváženie, akú cestu ktorý štát EÚ sleduje. V prípade Slovenska je to, zdá sa, cesta regulácie a ochrany spotrebiteľa cez reguláciu. Naráža to trochu na výzvu EÚ, ktorej snahou je deregulovať," podčiarkol.
"V prípade, že by sa tak udialo, dodávateľom energií (elektriny, plynu), ktorí sú dnes tradičnými energetickými firmami, sa otvárajú možnosti nových podnikateľských príležitostí, aby začali ponúkať koncovým odberateľom komplexnejšie balíky služieb. Z nich dodávka energokomodít by bola len jedna časť a všetky ostatné činnosti a služby, ktoré sú poskytnuté v rámci jednej faktúry, môžu byť úplne iného ako energetického charakteru. Je to trend, ktorý už vidíme v západnej Európe (Veľká Británia, Nemecko). Otázkou je, či pri súčasnej regulácii môže niečo takéto na Slovensku vzniknúť," dodal predseda ZDE.
