Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štát si v súčasnosti požičiava peniaze v priemere na 8,4 roka pričom vo všeobecnosti platí, že krátkodobé úroky bývajú nižšie ako dlhodobé.
Autor TASR
Bratislava 19. apríla (TASR) – Úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch sú v súčasnosti nižšie než tie, za ktoré si požičiavajú štát či banky. Naznačuje to, že hypotéky budú musieť ďalej dražieť aj v najbližšom období, upozornil v utorok makroekonóm VÚB Michal Lehuta. Obdobná situácia vyšších úrokov na štátnom dlhu ako na hypotékach u nás doteraz nakrátko nastala len po páde vlády pre spor o euroval koncom roka 2011.
"Dlhodobé úrokové sadzby, za ktoré sa financuje slovenský štát, ale napríklad aj banky, od začiatku roka narástli už o viac ako percentuálny bod. Tým predbehli komerčné retailové sadzby, napríklad na hypotékach, ktoré bývajú bežne vždy vyššie," priblížil Lehuta. Kým výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v apríli vystúpili už nad 1,5 % a sú najvyššie od roku 2014, úrokové sadzby na hypotékach sú aj po zvyšovaní viacerými finančnými ústavmi v priemere stále len tesne nad jedným percentom.
Štát si v súčasnosti požičiava peniaze v priemere na 8,4 roka pričom vo všeobecnosti platí, že krátkodobé úroky bývajú nižšie ako dlhodobé. Priemerná úroková sadzba štátu je tak v súčasnosti o čosi nižšia ako na desaťročných dlhopisoch. "No keď si začiatkom mesiaca vláda prostredníctvom Agentúry pre riadenie likvidity a dlhu (Ardal) požičiavala až na 46 rokov, prisľúbila každý rok investorom platiť v priemere až 2,22 %," priblížil Lehuta.
Na druhej strane mediánová fixácia úverov na nehnuteľnosti je trojročná a banky hypotéky financujú napríklad takzvanými krytými dlhopismi s podobnou, o čosi dlhšou mediánovou splatnosťou ako tri roky. Preto môžu byť trojročné úrokové sadzby o čosi nižšie ako desaťročné. Podobne rýchlo ako na štátnych dlhopisoch však v eurozóne išli nahor aj úroky z takzvaných úrokových swapov vrátane trojročných, ktoré sú referenčnou hodnotou pre požadované výnosy bankových dlhopisov. Preto by pri pokračovaní súčasných cien nákladov a hypoték banky pri úverovaní nezarábali, ale prerábali.
"Keďže v hypotékach badať voči trhovým sadzbám určité oneskorenie, pri obrate dlhodobého trendu poklesu úrokov smerom nahor ide o celkom prirodzený, aj keď len dočasný jav. Aj keď doteraz takmer neexistujúci," dodal Lehuta.
"Dlhodobé úrokové sadzby, za ktoré sa financuje slovenský štát, ale napríklad aj banky, od začiatku roka narástli už o viac ako percentuálny bod. Tým predbehli komerčné retailové sadzby, napríklad na hypotékach, ktoré bývajú bežne vždy vyššie," priblížil Lehuta. Kým výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v apríli vystúpili už nad 1,5 % a sú najvyššie od roku 2014, úrokové sadzby na hypotékach sú aj po zvyšovaní viacerými finančnými ústavmi v priemere stále len tesne nad jedným percentom.
Štát si v súčasnosti požičiava peniaze v priemere na 8,4 roka pričom vo všeobecnosti platí, že krátkodobé úroky bývajú nižšie ako dlhodobé. Priemerná úroková sadzba štátu je tak v súčasnosti o čosi nižšia ako na desaťročných dlhopisoch. "No keď si začiatkom mesiaca vláda prostredníctvom Agentúry pre riadenie likvidity a dlhu (Ardal) požičiavala až na 46 rokov, prisľúbila každý rok investorom platiť v priemere až 2,22 %," priblížil Lehuta.
Na druhej strane mediánová fixácia úverov na nehnuteľnosti je trojročná a banky hypotéky financujú napríklad takzvanými krytými dlhopismi s podobnou, o čosi dlhšou mediánovou splatnosťou ako tri roky. Preto môžu byť trojročné úrokové sadzby o čosi nižšie ako desaťročné. Podobne rýchlo ako na štátnych dlhopisoch však v eurozóne išli nahor aj úroky z takzvaných úrokových swapov vrátane trojročných, ktoré sú referenčnou hodnotou pre požadované výnosy bankových dlhopisov. Preto by pri pokračovaní súčasných cien nákladov a hypoték banky pri úverovaní nezarábali, ale prerábali.
"Keďže v hypotékach badať voči trhovým sadzbám určité oneskorenie, pri obrate dlhodobého trendu poklesu úrokov smerom nahor ide o celkom prirodzený, aj keď len dočasný jav. Aj keď doteraz takmer neexistujúci," dodal Lehuta.
