Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa neho sa diskusie čoraz viac blížia k stavu, keď silnie tlak krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ, aby sa návrh na rozpočet predložený Európskou komisiou upravil smerom nadol.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 26. marca (TASR) - Rokovania o finančnej perspektíve EÚ na roky 2014-2020 boli hlavným bodom dnešného zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti. Uviedol to veľvyslanec SR pri EÚ Ivan Korčok, podľa ktorého stav súčasných rokovaní pred júnovým summitom EÚ možno charakterizovať ako ticho pred búrkou.
"Dnes ešte stále diskutujeme o princípoch a štruktúre budúcej finančnej perspektívy, ale už teraz je jasné, že každá krajina tlačí dopredu svoje priority," opísal súčasnú fázu rokovaní o budúcom sedemročnom rozpočte únie Korčok.
Podľa neho sa diskusie čoraz viac blížia k stavu, keď silnie tlak krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ, aby sa návrh na rozpočet predložený Európskou komisiou (EK) upravil smerom nadol.
"Dnes zazneli rôzne čísla a objemy, o ktoré z pohľadu čistých prispievateľov by mala byť znížená budúca finančná perspektíva. Na moje prekvapenie to číslo bolo až vo výške 150 miliárd eur," uviedol Korčok. Podľa jeho slov by išlo o zníženie platieb týchto prispievateľov viac ako o 10 %.
Tento návrh podľa slovenského diplomata naráža na nesúhlas krajín, medzi ktorými je aj Slovensko, ktoré sa obávajú, že znižovanie príspevkov sa odzrkadlí v oblasti kohéznej politiky. Aj preto sa hlásime ku krajinám, ktoré najskôr požadujú zhodnotiť možný dopad znižovania príspevkov na jednotlivé politiky EÚ.
"Pretože my máme jasne zadefinované ciele. Je to najmä prorastová politika a odstraňovanie regionálnych rozdielov," povedal Korčok o prioritách Slovenska v rámci budúceho rozpočtu EÚ. Podľa neho zatiaľ zo strany členských štátov EÚ neodznel ani jeden argument, ktorý by výrazne spochybnil rozpočtový návrh EK. Ten slovenská strana považuje za dobrý.
Druhým dôležitým bodom dnešných rokovaní o budúcom rozpočte EÚ bola podľa Korčoka otázka prepojenia budúcich zdrojov v rámci štrukturálnych fondov na makroekonomické podmienky. Po novom sa bude oveľa väčší dôraz klásť na čerpanie peňazí zo štrukturálnych fondov podľa toho, aký má tá-ktorá krajina hospodársky výkon a akým spôsobom plní ciele vo fiškálnej oblasti v rámci sprísneného finančného dozoru. Slovenská diplomacia v tomto smere poukazuje, že v tejto oblasti musí ísť o rovnaký prístup pre všetky krajiny, lebo zodpovednosť za hospodársky vývoj a za udržateľnosť verejných financií sa nevzťahuje len na krajiny, ktoré sú poberateľmi štrukturálnych fondov.
Slovenský veľvyslanec pri EÚ uviedol, že snahou dánskeho, a potom cyperského predsedníctva v EÚ je prijať dohodu o budúcom rozpočte EÚ do konca roka. Dáni by chceli už počas júnového summitu EÚ prijať veľkú dohodu už aj s uvedením konkrétnych čísel tak, aby cyperské predsedníctvo mohlo ďalej rokovať s Európskym parlamentom (EP).
"Ale aj dnešné rokovanie ma utvrdilo v tom, že to bude ešte komplikované a že tento časový scenár je značne náročný," zhodnotil Korčok dnešné zasadnutie Rady.
"Dnes ešte stále diskutujeme o princípoch a štruktúre budúcej finančnej perspektívy, ale už teraz je jasné, že každá krajina tlačí dopredu svoje priority," opísal súčasnú fázu rokovaní o budúcom sedemročnom rozpočte únie Korčok.
Podľa neho sa diskusie čoraz viac blížia k stavu, keď silnie tlak krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ, aby sa návrh na rozpočet predložený Európskou komisiou (EK) upravil smerom nadol.
"Dnes zazneli rôzne čísla a objemy, o ktoré z pohľadu čistých prispievateľov by mala byť znížená budúca finančná perspektíva. Na moje prekvapenie to číslo bolo až vo výške 150 miliárd eur," uviedol Korčok. Podľa jeho slov by išlo o zníženie platieb týchto prispievateľov viac ako o 10 %.
Tento návrh podľa slovenského diplomata naráža na nesúhlas krajín, medzi ktorými je aj Slovensko, ktoré sa obávajú, že znižovanie príspevkov sa odzrkadlí v oblasti kohéznej politiky. Aj preto sa hlásime ku krajinám, ktoré najskôr požadujú zhodnotiť možný dopad znižovania príspevkov na jednotlivé politiky EÚ.
Tu bude player
"Pretože my máme jasne zadefinované ciele. Je to najmä prorastová politika a odstraňovanie regionálnych rozdielov," povedal Korčok o prioritách Slovenska v rámci budúceho rozpočtu EÚ. Podľa neho zatiaľ zo strany členských štátov EÚ neodznel ani jeden argument, ktorý by výrazne spochybnil rozpočtový návrh EK. Ten slovenská strana považuje za dobrý.
Druhým dôležitým bodom dnešných rokovaní o budúcom rozpočte EÚ bola podľa Korčoka otázka prepojenia budúcich zdrojov v rámci štrukturálnych fondov na makroekonomické podmienky. Po novom sa bude oveľa väčší dôraz klásť na čerpanie peňazí zo štrukturálnych fondov podľa toho, aký má tá-ktorá krajina hospodársky výkon a akým spôsobom plní ciele vo fiškálnej oblasti v rámci sprísneného finančného dozoru. Slovenská diplomacia v tomto smere poukazuje, že v tejto oblasti musí ísť o rovnaký prístup pre všetky krajiny, lebo zodpovednosť za hospodársky vývoj a za udržateľnosť verejných financií sa nevzťahuje len na krajiny, ktoré sú poberateľmi štrukturálnych fondov.
Slovenský veľvyslanec pri EÚ uviedol, že snahou dánskeho, a potom cyperského predsedníctva v EÚ je prijať dohodu o budúcom rozpočte EÚ do konca roka. Dáni by chceli už počas júnového summitu EÚ prijať veľkú dohodu už aj s uvedením konkrétnych čísel tak, aby cyperské predsedníctvo mohlo ďalej rokovať s Európskym parlamentom (EP).
"Ale aj dnešné rokovanie ma utvrdilo v tom, že to bude ešte komplikované a že tento časový scenár je značne náročný," zhodnotil Korčok dnešné zasadnutie Rady.
