Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z pohľadu SR ide podľa Korčoka o bezprecedentný objem finančných zdrojov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. júna (TASR) – Vo štvrtok (18. 6.) predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) absolvuje prvé kolo rokovaní predsedov vlád 27 štátov EÚ o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 - 2027. Uviedol to minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) po štvrtkovom rokovaní vlády SR s tým, že nepredpokladá, že by štvrtkové rokovanie mohlo priniesť finálnu dohodu. Ako dodal, predpokladá sa, že v júli by sa mohli uskutočniť ďalšie dve rokovacie kolá.
Z pohľadu SR ide podľa Korčoka o bezprecedentný objem finančných zdrojov. Slovensko by v nasledujúcom sedemročnom období malo dostať deväť miliárd eur, v dodatočnom balíku peňazí ďalších osem miliárd eur vo forme grantov a päť miliárd eur vo forme pôžičiek.
„To, čo je na stole dnes, bude pravdepodobne výrazne odlišné od konečného výsledku, ale vláda vo štvrtok zadefinovala základné parametre toho, čo by si SR v ideálnom prípade chcela vyrokovať,“ dodal Korčok. Ako priblížil, Slovensko chce napríklad zachovať flexibilitu, naopak, nechce navýšiť spolufinancovanie projektov.
„Máme na stole aj úplne nový návrh, ktorý predpokladá, že vlastne prvýkrát v histórii európskej integrácie si ide Európska komisia požičať obrovskú sumu 750 miliárd eur v mene členských štátov, ktoré budeme garantovať a ktoré budeme po roku 2028 splácať,“ dodal Korčok. Ak sa to odsúhlasí, šéf rezortu diplomacie to bude považovať za veľký politický posun. Ako dodal, spôsob, ako sa bude pôžička splácať, je tiež predmetom rokovaní. Podľa slov ministra financií SR Eduarda Hegera (OĽaNO) by sa to nemalo premietnuť do dlhu jednotlivých krajín.
„Keď sa dosiahne dohoda na úrovni premiérov, pôjde ratifikácia do národných parlamentov, kde sa navýši strop vlastných zdrojov tak, aby to navýšenie, ktoré je navrhnuté, siahalo až do výšky 2 % HDP, ktoré budú prerozdeľované v rámci EÚ,“ dodal Korčok.
„Budeme čeliť aj výzve použitia týchto peňazí,“ podotkol Heger s tým, že vláda ich chce využiť čo najefektívnejšie. „Samozrejme, sme si veľmi dobre vedomí toho, že najlepšie sú peniaze investované vtedy, keď sú investované do reforiem, pretože tie prinášajú najlepšiu pridanú hodnotu,“ dodal Heger. Ako odpovedal na novinársku otázku, Slovensko je na rokovanie pripravené a uvedomuje si aj riziká. „Určite nikto nechce zadlžiť budúce generácie len preto, aby sme si tu užili nejaké dobré časy, to v žiadnom prípade,“ uzavrel Heger.
Na margo dodatočného balíka peňazí od Komisie minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) uviedol, že Slovensko má patriť k „výhercom“, keďže má dostať výrazne viac, ako je jeho podiel. Ako však upozornil, nevie odhadnúť, ako veľmi je nebezpečné to, že si bude Európska únia vytvárať príjmy, pravdepodobne daňové. Zároveň kritizuje Európsku komisiu za to, že na jednej strane káže štátnym inštitúciám šetriť na výdavkoch, ale na strane druhej zdvojnásobuje svoj rozpočet. „To sú nepredstaviteľné peniaze a je to veľmi blízko morálnemu hazardu, treba tu naozaj postupovať opatrne,“ myslí si Sulík.
Z pohľadu SR ide podľa Korčoka o bezprecedentný objem finančných zdrojov. Slovensko by v nasledujúcom sedemročnom období malo dostať deväť miliárd eur, v dodatočnom balíku peňazí ďalších osem miliárd eur vo forme grantov a päť miliárd eur vo forme pôžičiek.
„To, čo je na stole dnes, bude pravdepodobne výrazne odlišné od konečného výsledku, ale vláda vo štvrtok zadefinovala základné parametre toho, čo by si SR v ideálnom prípade chcela vyrokovať,“ dodal Korčok. Ako priblížil, Slovensko chce napríklad zachovať flexibilitu, naopak, nechce navýšiť spolufinancovanie projektov.
„Máme na stole aj úplne nový návrh, ktorý predpokladá, že vlastne prvýkrát v histórii európskej integrácie si ide Európska komisia požičať obrovskú sumu 750 miliárd eur v mene členských štátov, ktoré budeme garantovať a ktoré budeme po roku 2028 splácať,“ dodal Korčok. Ak sa to odsúhlasí, šéf rezortu diplomacie to bude považovať za veľký politický posun. Ako dodal, spôsob, ako sa bude pôžička splácať, je tiež predmetom rokovaní. Podľa slov ministra financií SR Eduarda Hegera (OĽaNO) by sa to nemalo premietnuť do dlhu jednotlivých krajín.
„Keď sa dosiahne dohoda na úrovni premiérov, pôjde ratifikácia do národných parlamentov, kde sa navýši strop vlastných zdrojov tak, aby to navýšenie, ktoré je navrhnuté, siahalo až do výšky 2 % HDP, ktoré budú prerozdeľované v rámci EÚ,“ dodal Korčok.
„Budeme čeliť aj výzve použitia týchto peňazí,“ podotkol Heger s tým, že vláda ich chce využiť čo najefektívnejšie. „Samozrejme, sme si veľmi dobre vedomí toho, že najlepšie sú peniaze investované vtedy, keď sú investované do reforiem, pretože tie prinášajú najlepšiu pridanú hodnotu,“ dodal Heger. Ako odpovedal na novinársku otázku, Slovensko je na rokovanie pripravené a uvedomuje si aj riziká. „Určite nikto nechce zadlžiť budúce generácie len preto, aby sme si tu užili nejaké dobré časy, to v žiadnom prípade,“ uzavrel Heger.
Na margo dodatočného balíka peňazí od Komisie minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) uviedol, že Slovensko má patriť k „výhercom“, keďže má dostať výrazne viac, ako je jeho podiel. Ako však upozornil, nevie odhadnúť, ako veľmi je nebezpečné to, že si bude Európska únia vytvárať príjmy, pravdepodobne daňové. Zároveň kritizuje Európsku komisiu za to, že na jednej strane káže štátnym inštitúciám šetriť na výdavkoch, ale na strane druhej zdvojnásobuje svoj rozpočet. „To sú nepredstaviteľné peniaze a je to veľmi blízko morálnemu hazardu, treba tu naozaj postupovať opatrne,“ myslí si Sulík.
