Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministri pripomenuli potrebu vzájomnej jednoty a koordinácie krokov, zároveň vyjadrili otvorenosť voči novým sankciám.
Autor TASR
Bratislava/Brusel 16. marca (TASR) - Ekonomické a finančné dopady vojenskej invázie na Ukrajine boli hlavnou témou diskusie európskych ministrov financií v Bruseli. Na zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) sa zúčastnil aj slovenský minister financií Igor Matovič, informoval tlačový odbor rezortu financií.
Európska komisia (EK) a Európska centrálna banka (ECB) pri tejto príležitosti poskytli informácie o sankciách, ich vplyve a zámere Komisie pomôcť členským štátom s ich jednotnou implementáciou. Skonštatovali, že dopad sankcií na finančnú stabilitu Európskej únie je zatiaľ limitovaný. Najväčší vplyv má zatiaľ zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky. Ministri pripomenuli potrebu vzájomnej jednoty a koordinácie krokov, zároveň vyjadrili otvorenosť voči novým sankciám.
"Minister financií SR Igor Matovič vo svojom vystúpení zdôraznil, že napriek vysokej závislosti Slovenska na rope a plyne z Ruskej federácie, je Slovensko pripravené ísť v sankciách ešte ďalej," informoval rezort. V tejto súvislosti sa zaujímal, aké rezervné plány má Komisia vypracované pre prípad, že Ruská federácia prestane s dodávkami energií.
"Slovensko, ako aj vy všetci, si želá rýchle vyriešenie konfliktu. V reakcii na vzniknutú situáciu sme prijali viacero opatrení. Musíme však byť pripravení na dlhotrvajúcu krízu s potenciálnou eskaláciou na humanitárnu krízu," upozornil Matovič. "Som pripravený podporiť ďalšie domáce, európske a globálne opatrenia, ktoré podporia Ukrajincov, zastavia ruskú agresiu a zmiernia túto humanitárnu katastrofu," doplnil.
Zaujímal sa aj o stratégiu Komisie voči Ruskej federácii v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, pričom zdôraznil potrebu väčšej interakcie EÚ s Čínou. Upozornil zároveň na aktuálny problém, ktorému čelia utečenci z Ukrajiny, a to v súvislosti s nemožnosťou výmeny hrivien za euro.
Výkonná podpredsedníčka EK Margrethe Vestager na zasadnutí informovala o prebiehajúcich prácach na vytvorení dočasného krízového rámca štátnej pomoci, ktorý by mal členským štátom umožniť poskytovať niekoľko druhov podpory na zvýšenie likvidity (záruky, dotované úvery), či priamej grantovej pomoci na vykrytie dodatočných nákladov v dôsledku rastúcich cien plynu a energií. Po zapracovaní pripomienok členských štátov by mal byť rámec spustený do konca budúceho týždňa, avizovalo MF SR.
Európska komisia (EK) a Európska centrálna banka (ECB) pri tejto príležitosti poskytli informácie o sankciách, ich vplyve a zámere Komisie pomôcť členským štátom s ich jednotnou implementáciou. Skonštatovali, že dopad sankcií na finančnú stabilitu Európskej únie je zatiaľ limitovaný. Najväčší vplyv má zatiaľ zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky. Ministri pripomenuli potrebu vzájomnej jednoty a koordinácie krokov, zároveň vyjadrili otvorenosť voči novým sankciám.
"Minister financií SR Igor Matovič vo svojom vystúpení zdôraznil, že napriek vysokej závislosti Slovenska na rope a plyne z Ruskej federácie, je Slovensko pripravené ísť v sankciách ešte ďalej," informoval rezort. V tejto súvislosti sa zaujímal, aké rezervné plány má Komisia vypracované pre prípad, že Ruská federácia prestane s dodávkami energií.
"Slovensko, ako aj vy všetci, si želá rýchle vyriešenie konfliktu. V reakcii na vzniknutú situáciu sme prijali viacero opatrení. Musíme však byť pripravení na dlhotrvajúcu krízu s potenciálnou eskaláciou na humanitárnu krízu," upozornil Matovič. "Som pripravený podporiť ďalšie domáce, európske a globálne opatrenia, ktoré podporia Ukrajincov, zastavia ruskú agresiu a zmiernia túto humanitárnu katastrofu," doplnil.
Zaujímal sa aj o stratégiu Komisie voči Ruskej federácii v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, pričom zdôraznil potrebu väčšej interakcie EÚ s Čínou. Upozornil zároveň na aktuálny problém, ktorému čelia utečenci z Ukrajiny, a to v súvislosti s nemožnosťou výmeny hrivien za euro.
Výkonná podpredsedníčka EK Margrethe Vestager na zasadnutí informovala o prebiehajúcich prácach na vytvorení dočasného krízového rámca štátnej pomoci, ktorý by mal členským štátom umožniť poskytovať niekoľko druhov podpory na zvýšenie likvidity (záruky, dotované úvery), či priamej grantovej pomoci na vykrytie dodatočných nákladov v dôsledku rastúcich cien plynu a energií. Po zapracovaní pripomienok členských štátov by mal byť rámec spustený do konca budúceho týždňa, avizovalo MF SR.
