Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Schnabelová len niekoľko dní po tom, ako ECB opäť zdvihla úrokové sadzby, už na ôsmom zasadnutí po sebe vyhlásila, že ďalšie kroky banky sa musia odvíjať od údajov z ekonomiky.
Autor TASR
Luxemburg 19. júna (TASR) - Eurozóne hrozí, že miera inflácie tento rok prekročí nedávno zvýšené prognózy. Európska centrálna banka (ECB) by sa preto nemala obávať ďalšieho zvýšenia úrokových sadzieb. Uviedla to v pondelok členka predstavenstva ECB Isabel Schnabelová. TASR o tom informuje na základe správ Bloomberg a Reuters.
Schnabelová len niekoľko dní po tom, ako ECB opäť zdvihla úrokové sadzby, už na ôsmom zasadnutí po sebe vyhlásila, že ďalšie kroky banky sa musia odvíjať od údajov z ekonomiky.
"Musíme zostať vo veľkej miere závislí od údajov a pomýliť sa v tom, že urobíme radšej príliš veľa ako príliš málo," povedala v pondelok v prejave v Luxemburgu. "Nebezpečenstvo uvoľnenia inflačných očakávaní a slabšej transmisie menovej politiky naznačuje, že existuje limit, ako dlho môže inflácia zostať nad naším cieľom na úrovni 2 %," vyhlásila.
"Potrebujeme preto pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, kým neuvidíme presvedčivé dôkazy, že vývoj základnej inflácie je konzistentný s návratom celkovej inflácie k nášmu strednodobému cieľu 2 % natrvalo a včas," povedala Schnabelová.
Tieto poznámky nasledujú po minulotýždňovom zvýšení kľúčových úrokov ECB o 25 bázických bodov a vyhlásení prezidentky banky Christine Lagardovej, že ďalší takýto krok je "veľmi pravdepodobný" v júli. Tón Schnabelovej sa zhoduje s tónom niekoľkých jej kolegov, ktorí odvtedy varovali, že súčasný cyklus sprísňovania menovej politiky ECB môže trvať až do jesene.
Prezident Bundesbank Joachim Nagel minulý týždeň vyhlásil, že ECB bude možno musieť pokračovať v dvíhaní úrokov aj po letnej prestávke, zatiaľ čo jeho belgický kolega Pierre Wunsch varoval, že zvyšovanie úrokov bude pokračovať aj po septembri, ak sa jadrová inflácia nespomalí.
Tempo rastu tzv. jadrovej inflácie, v ktorej nie sú zahrnuté nestále ceny energií a potravín, síce v máji kleslo na 5,3 %, ale zostáva výrazne nad 2 % cieľom ECB. Lagardová v tejto súvislosti skonštatovala, že ukazovatele jadrovej inflácie "zostávajú silné" a vykazujú len "váhavé známky zmierňovania".
Ostatní predstavitelia ECB sú obozretnejší. Po tom, ako investori zvýšili stávky na septembrový nárast úrokových sadzieb, guvernér francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau ich upozornil, aby nevyvodzovali predčasné závery.
Litovčan Gediminas Šimkus a Peter Kažimír v pondelok súhlasili s týmto názorom a povedali, že je ešte priskoro rozhodnúť, či je septembrové zvýšenie úrokov potrebné. Podľa nich pri rozhodovaní sa budú brať do úvahy ďalšie tri údaje o inflácii v eurozóne (jún až august) a nové kvartálne ekonomické prognózy.
Schnabelová len niekoľko dní po tom, ako ECB opäť zdvihla úrokové sadzby, už na ôsmom zasadnutí po sebe vyhlásila, že ďalšie kroky banky sa musia odvíjať od údajov z ekonomiky.
"Musíme zostať vo veľkej miere závislí od údajov a pomýliť sa v tom, že urobíme radšej príliš veľa ako príliš málo," povedala v pondelok v prejave v Luxemburgu. "Nebezpečenstvo uvoľnenia inflačných očakávaní a slabšej transmisie menovej politiky naznačuje, že existuje limit, ako dlho môže inflácia zostať nad naším cieľom na úrovni 2 %," vyhlásila.
"Potrebujeme preto pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, kým neuvidíme presvedčivé dôkazy, že vývoj základnej inflácie je konzistentný s návratom celkovej inflácie k nášmu strednodobému cieľu 2 % natrvalo a včas," povedala Schnabelová.
Tieto poznámky nasledujú po minulotýždňovom zvýšení kľúčových úrokov ECB o 25 bázických bodov a vyhlásení prezidentky banky Christine Lagardovej, že ďalší takýto krok je "veľmi pravdepodobný" v júli. Tón Schnabelovej sa zhoduje s tónom niekoľkých jej kolegov, ktorí odvtedy varovali, že súčasný cyklus sprísňovania menovej politiky ECB môže trvať až do jesene.
Prezident Bundesbank Joachim Nagel minulý týždeň vyhlásil, že ECB bude možno musieť pokračovať v dvíhaní úrokov aj po letnej prestávke, zatiaľ čo jeho belgický kolega Pierre Wunsch varoval, že zvyšovanie úrokov bude pokračovať aj po septembri, ak sa jadrová inflácia nespomalí.
Tempo rastu tzv. jadrovej inflácie, v ktorej nie sú zahrnuté nestále ceny energií a potravín, síce v máji kleslo na 5,3 %, ale zostáva výrazne nad 2 % cieľom ECB. Lagardová v tejto súvislosti skonštatovala, že ukazovatele jadrovej inflácie "zostávajú silné" a vykazujú len "váhavé známky zmierňovania".
Ostatní predstavitelia ECB sú obozretnejší. Po tom, ako investori zvýšili stávky na septembrový nárast úrokových sadzieb, guvernér francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau ich upozornil, aby nevyvodzovali predčasné závery.
Litovčan Gediminas Šimkus a Peter Kažimír v pondelok súhlasili s týmto názorom a povedali, že je ešte priskoro rozhodnúť, či je septembrové zvýšenie úrokov potrebné. Podľa nich pri rozhodovaní sa budú brať do úvahy ďalšie tri údaje o inflácii v eurozóne (jún až august) a nové kvartálne ekonomické prognózy.
