Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rastúca inflácia prinútila ďalšie centrálne banky, ako napríklad americký Federálny rezervný systém (Fed) alebo Bank of England, aby zvýšili sadzby.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 16. februára (TASR) – Európska centrálna banka (ECB) by mala začať uvažovať o postupnom stiahnutí svojich stimulov na podporu ekonomiky eurozóny. Vyhlásila to Isabel Schnabelová, členka výkonnej rady ECB, v rozhovore pre noviny Financial Times. Poukázala pritom na riziko, že banka zasiahne "príliš neskoro" proti prudko rastúcej inflácii.
Vyjadrenia Schnabelovej posilnia pozíciu tzv. jastrabov, ktorí by chceli rýchlejšie sprísňovanie menovej politiky ECB.
Miera inflácia v eurozóne dosiahla v januári rekordných 5,1 %. Podľa Snabelovej hrozí, že banka zasiahne príliš neskoro a preto potrebuje starostlivo prehodnotiť inflačný výhľad. Uviedla to v rozhovore zverejnenom v utorok (15. 2.) neskoro večer na webovej stránke banky.
Banka bude musieť revidovať svoje hodnotenie vzhľadom na relatívne mierny vplyv variantu omikron nového koronavírusu na ekonomiku, skonštatovala Schnabelová. Poznamenala tiež, že aj nedávny pokles nezamestnanosti v eurozóne by mohol znamenať, že rast miezd – a teda inflácia – budú "silnejšie ako sa pôvodne očakávalo".
To všetko zvyšuje pravdepodobnosť, že inflácia sa stabilizuje okolo 2-percentného cieľa ECB až v strednodobom časovom horizonte, povedala Schnabelová podľa prepisu rozhovoru, ktorý zverejnila ECB. Banka musí preto "začať uvažovať o postupnej normalizácii svojej politiky" v snahe priblížiť sa k tomuto cieľ.
ECB na svojom ostatnom stretnutí začiatkom februára potvrdila „postupné“ znižovanie masívneho programu nákupu dlhopisov eurozóny, hlavného nástroja banky na boj proti kríze, zameraného na podporu ekonomického rastu.
ECB zároveň ponechala svoje úrokové sadzby na rekordných minimách vrátane zápornej depozitnej sadzby, ktorú účtuje bankám, keď si u nej uložia cez noc peniaze. Podľa plánu ECB príde akékoľvek zvýšenie sadzieb až po tom, ako sa uzatvorí program nákupu dlhopisov.
Rastúca inflácia však prinútila ďalšie centrálne banky, ako napríklad americký Federálny rezervný systém (Fed) alebo Bank of England, aby zvýšili sadzby. To vyvíja tlak na ECB, aby tiež zareagovala.
Inštitúcia so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom je pripravená zverejniť nové ekonomické prognózy po svojom ďalšom zasadnutí v marci, v rámci ktorých by mohli byť údaje o inflácii revidované smerom nahor.
Vlani v decembri ECB predpovedala rast cien v roku 2022 o 3,2 %, pričom inflačný tlak mal priebehu roka poľaviť. Je však "čoraz nepravdepodobnejšie", že miera inflácie klesne do konca roka pod 2 %, ako banka pôvodne očakávala, povedal Schnabelová.
Exekutíva ECB varovala tiež pred rastúcimi nákladmi na bývanie v eurozóne, pričom do inflácie boli zahrnuté len náklady na prenájom. Výskum však naznačil, že ak by do nej bolo zahrnuté aj nedávne zvýšenie cien nehnuteľností, "jadrová inflácia by bola o 0,6 percentuálneho bodu vyššia", dodala Schnabelová.
TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Vyjadrenia Schnabelovej posilnia pozíciu tzv. jastrabov, ktorí by chceli rýchlejšie sprísňovanie menovej politiky ECB.
Miera inflácia v eurozóne dosiahla v januári rekordných 5,1 %. Podľa Snabelovej hrozí, že banka zasiahne príliš neskoro a preto potrebuje starostlivo prehodnotiť inflačný výhľad. Uviedla to v rozhovore zverejnenom v utorok (15. 2.) neskoro večer na webovej stránke banky.
Banka bude musieť revidovať svoje hodnotenie vzhľadom na relatívne mierny vplyv variantu omikron nového koronavírusu na ekonomiku, skonštatovala Schnabelová. Poznamenala tiež, že aj nedávny pokles nezamestnanosti v eurozóne by mohol znamenať, že rast miezd – a teda inflácia – budú "silnejšie ako sa pôvodne očakávalo".
To všetko zvyšuje pravdepodobnosť, že inflácia sa stabilizuje okolo 2-percentného cieľa ECB až v strednodobom časovom horizonte, povedala Schnabelová podľa prepisu rozhovoru, ktorý zverejnila ECB. Banka musí preto "začať uvažovať o postupnej normalizácii svojej politiky" v snahe priblížiť sa k tomuto cieľ.
ECB na svojom ostatnom stretnutí začiatkom februára potvrdila „postupné“ znižovanie masívneho programu nákupu dlhopisov eurozóny, hlavného nástroja banky na boj proti kríze, zameraného na podporu ekonomického rastu.
ECB zároveň ponechala svoje úrokové sadzby na rekordných minimách vrátane zápornej depozitnej sadzby, ktorú účtuje bankám, keď si u nej uložia cez noc peniaze. Podľa plánu ECB príde akékoľvek zvýšenie sadzieb až po tom, ako sa uzatvorí program nákupu dlhopisov.
Rastúca inflácia však prinútila ďalšie centrálne banky, ako napríklad americký Federálny rezervný systém (Fed) alebo Bank of England, aby zvýšili sadzby. To vyvíja tlak na ECB, aby tiež zareagovala.
Inštitúcia so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom je pripravená zverejniť nové ekonomické prognózy po svojom ďalšom zasadnutí v marci, v rámci ktorých by mohli byť údaje o inflácii revidované smerom nahor.
Vlani v decembri ECB predpovedala rast cien v roku 2022 o 3,2 %, pričom inflačný tlak mal priebehu roka poľaviť. Je však "čoraz nepravdepodobnejšie", že miera inflácie klesne do konca roka pod 2 %, ako banka pôvodne očakávala, povedal Schnabelová.
Exekutíva ECB varovala tiež pred rastúcimi nákladmi na bývanie v eurozóne, pričom do inflácie boli zahrnuté len náklady na prenájom. Výskum však naznačil, že ak by do nej bolo zahrnuté aj nedávne zvýšenie cien nehnuteľností, "jadrová inflácia by bola o 0,6 percentuálneho bodu vyššia", dodala Schnabelová.
TASR o tom informuje na základe správy AFP.
