Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V hodnotení transparentnosti rozpočtu získalo Slovensko 60 bodov z maximálneho 100-bodového hodnotenia a obsadilo tak 33. priečku.
Autor TASR
Bratislava 29. apríla (TASR) – V otvorenosti a transparentnosti verejných financií Slovensko zaostáva vo všetkých sledovaných oblastiach za priemerom krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vyplýva to z najnovšieho hodnotenia medzinárodnej organizácie International Budget Partnership (IBP), ktorá skúmala transparentnosť rozpočtu, participáciu verejnosti na jeho tvorbe a tiež aj oblasť kontroly a dohľadu nad rozpočtovaním za rok 2019 v 117 krajinách sveta.
V hodnotení transparentnosti rozpočtu získalo Slovensko 60 bodov z maximálneho 100-bodového hodnotenia a obsadilo tak 33. priečku. Do priemeru OECD chýbalo Slovensku 11 bodov. Slabými výsledkami je charakteristický celý región Vyšehradskej štvorky (V4). Poliaci dopadli rovnako ako Slovensko a za SR sa nachádza Česko s 59 bodmi a Maďarsko so 45 bodmi. Prvú priečku v tomto hodnotení obsadili Nový Zéland a Južná Afrika s 87 bodmi.
Pokrok v transparentnosti rozpočtu dosiahla spomedzi našich susedov Ukrajina, ktorá získala 63 bodov, čo je o deväť bodov viac ako pri poslednom hodnotení z roku 2017. Najväčšou slabinou Slovenska je fakt, že verejnosť nemá k dispozícii správu o polročnom hodnotení verejných financií a pre občanov vládne orgány nepripravujú takzvaný "občiansky rozpočet", teda schválený rozpočet vo forme, ktorej môžu ľudia bez problémov rozumieť. "Programové vyhlásenie súčasnej vlády nám však dáva nádej, že tento nedostatok by mal byť odstránený a Slovensko by sa v prípade týchto dvoch hendikepov malo posunúť v transparentnosti rozpočtu výrazne dopredu," skonštatoval František Palko, riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky, ktorý je pre IBP lokálnym výskumným partnerom pre Slovensko.
V hodnotení participácie verejnosti na tvorbe rozpočtu Slovensko získalo len 11 z maximálneho počtu 100 bodov a za priemerom OECD zaostalo až o 16 bodov. Z regiónu V4 je na tom najlepšie Poľsko, ktoré SR predbehlo o 13 bodov. Ukrajina je až o 22 bodov lepšia ako Slovensko a o šesť bodov lepšia ako priemer OECD. "Podľa IBP by Slovensku pomohlo, keby príslušný parlamentný výbor umožnil verejnosti pri posudzovaní návrhu rozpočtu a jeho schvaľovaní verejnú diskusiu," zdôraznil Palko. To isté by podľa neho malo platiť aj pri prerokúvaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR k návrhu rozpočtu, ale aj plneniu rozpočtu za predchádzajúci rok.
V poslednej oblasti hodnotenia otvorenosti verejných financií, a to v dohľade a kontrole nad rozpočtovaním, Slovensko síce dosiahlo 52 z celkového počtu 100 bodov, avšak oproti roku 2017 si pohoršilo o štyri body. Z podrobnejšieho hodnotenia jednotlivých častí tohto hodnotenia je viditeľný výrazný posun v činnosti NKÚ so ziskom až 72 zo 100 bodov. "I napriek tomu tu máme ešte značné medzery. Bolo by prínosom, keby proces auditu, ktorý vykonáva NKÚ, posúdila tiež nezávislá agentúra z hľadiska jeho kvality," dodal Palko.
V hodnotení transparentnosti rozpočtu získalo Slovensko 60 bodov z maximálneho 100-bodového hodnotenia a obsadilo tak 33. priečku. Do priemeru OECD chýbalo Slovensku 11 bodov. Slabými výsledkami je charakteristický celý región Vyšehradskej štvorky (V4). Poliaci dopadli rovnako ako Slovensko a za SR sa nachádza Česko s 59 bodmi a Maďarsko so 45 bodmi. Prvú priečku v tomto hodnotení obsadili Nový Zéland a Južná Afrika s 87 bodmi.
Pokrok v transparentnosti rozpočtu dosiahla spomedzi našich susedov Ukrajina, ktorá získala 63 bodov, čo je o deväť bodov viac ako pri poslednom hodnotení z roku 2017. Najväčšou slabinou Slovenska je fakt, že verejnosť nemá k dispozícii správu o polročnom hodnotení verejných financií a pre občanov vládne orgány nepripravujú takzvaný "občiansky rozpočet", teda schválený rozpočet vo forme, ktorej môžu ľudia bez problémov rozumieť. "Programové vyhlásenie súčasnej vlády nám však dáva nádej, že tento nedostatok by mal byť odstránený a Slovensko by sa v prípade týchto dvoch hendikepov malo posunúť v transparentnosti rozpočtu výrazne dopredu," skonštatoval František Palko, riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky, ktorý je pre IBP lokálnym výskumným partnerom pre Slovensko.
V hodnotení participácie verejnosti na tvorbe rozpočtu Slovensko získalo len 11 z maximálneho počtu 100 bodov a za priemerom OECD zaostalo až o 16 bodov. Z regiónu V4 je na tom najlepšie Poľsko, ktoré SR predbehlo o 13 bodov. Ukrajina je až o 22 bodov lepšia ako Slovensko a o šesť bodov lepšia ako priemer OECD. "Podľa IBP by Slovensku pomohlo, keby príslušný parlamentný výbor umožnil verejnosti pri posudzovaní návrhu rozpočtu a jeho schvaľovaní verejnú diskusiu," zdôraznil Palko. To isté by podľa neho malo platiť aj pri prerokúvaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR k návrhu rozpočtu, ale aj plneniu rozpočtu za predchádzajúci rok.
V poslednej oblasti hodnotenia otvorenosti verejných financií, a to v dohľade a kontrole nad rozpočtovaním, Slovensko síce dosiahlo 52 z celkového počtu 100 bodov, avšak oproti roku 2017 si pohoršilo o štyri body. Z podrobnejšieho hodnotenia jednotlivých častí tohto hodnotenia je viditeľný výrazný posun v činnosti NKÚ so ziskom až 72 zo 100 bodov. "I napriek tomu tu máme ešte značné medzery. Bolo by prínosom, keby proces auditu, ktorý vykonáva NKÚ, posúdila tiež nezávislá agentúra z hľadiska jeho kvality," dodal Palko.
