Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, n.o. uviedol, že na Slovensku, by sa mala zamerať pozornosť na nepoctivých, neslušných a systém zneužívajúcich podnikateľov.
Autor TASR
Bratislava 4. júla (TASR) – Aj farmári potrebujú štandardné a spravodlivé podnikateľské prostredie. V agrosektore, tak ako v iných oblastiach národného hospodárstva na Slovensku, by sme mali zamerať pozornosť a kritiku na nepoctivých, neslušných a systém zneužívajúcich podnikateľov. Uviedol to Rastislav Cenký, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, n.o. (IDH).
Súčasné podmienky v sektore podľa neho nahrávajú subjektom, ktoré nepoctivým spôsobom využívajú dotácie poskytované či už štátom alebo Európskym spoločenstvom, a samotná produkcia pre nich nie je podnikateľsky zaujímavá. Práve cez takéto firmy a ich praktiky sa z oblasti, ktorá má svojou produkciou zabezpečiť jednu z najnákladnejších potrieb človeka - nasýtenie, stáva nehorázny biznis, ktorého výsledkom je plytvanie pôdou a potravinami.
"Toto je problém, na ktorý by sme sa mali v spoločnosti zamerať a nezjednodušovať problematiku na kritiku veľkých agrofiriem a družstiev, ktoré automaticky považujeme za zlé a nepoctivé," podčiarkol.
Podľa neho veľké poľnohospodárske a potravinárske firmy totiž dokážu zabezpečiť hromadnou produkciou pokrytie základných potrieb trhu pri relatívne nízkych výrobných nákladoch, teda aj trhom akceptovateľných cien konkurencieschopných so zahraničnými firmami. Ak si v súčasných podmienkach rozbijeme masovú produkciu lokálnych firiem, nahradí ju masová produkcia zo zahraničia.
Doplnil, že malí agropodnikatelia sa okrem doplnkovej produkcie pre požiadavky trhu môžu zamerať najmä na špecifické požiadavky trhu a na vybrané skupiny zákazníkov vyžadujúcich tradície a špecifickú kvalitu, akou je napríklad bio produkcia.
Dodal, že pre poctivých podnikateľov bez ohľadu na veľkosť ich podnikania treba vytvoriť v agrosektore štandardné a spravodlivé podnikateľské prostredie, kde bude fungovať poctivá súťaž a kde by vedľa seba žili v symbióze veľké lokálne agrofirmy (družstvá) a malí agropodnikatelia. Zároveň je nevyhnutné identifikovať a eliminovať nekorektné, nečestné a pre spoločnosť škodlivé praktiky a subjekty, ktoré ich praktizujú.
Súčasné podmienky v sektore podľa neho nahrávajú subjektom, ktoré nepoctivým spôsobom využívajú dotácie poskytované či už štátom alebo Európskym spoločenstvom, a samotná produkcia pre nich nie je podnikateľsky zaujímavá. Práve cez takéto firmy a ich praktiky sa z oblasti, ktorá má svojou produkciou zabezpečiť jednu z najnákladnejších potrieb človeka - nasýtenie, stáva nehorázny biznis, ktorého výsledkom je plytvanie pôdou a potravinami.
"Toto je problém, na ktorý by sme sa mali v spoločnosti zamerať a nezjednodušovať problematiku na kritiku veľkých agrofiriem a družstiev, ktoré automaticky považujeme za zlé a nepoctivé," podčiarkol.
Podľa neho veľké poľnohospodárske a potravinárske firmy totiž dokážu zabezpečiť hromadnou produkciou pokrytie základných potrieb trhu pri relatívne nízkych výrobných nákladoch, teda aj trhom akceptovateľných cien konkurencieschopných so zahraničnými firmami. Ak si v súčasných podmienkach rozbijeme masovú produkciu lokálnych firiem, nahradí ju masová produkcia zo zahraničia.
Doplnil, že malí agropodnikatelia sa okrem doplnkovej produkcie pre požiadavky trhu môžu zamerať najmä na špecifické požiadavky trhu a na vybrané skupiny zákazníkov vyžadujúcich tradície a špecifickú kvalitu, akou je napríklad bio produkcia.
Dodal, že pre poctivých podnikateľov bez ohľadu na veľkosť ich podnikania treba vytvoriť v agrosektore štandardné a spravodlivé podnikateľské prostredie, kde bude fungovať poctivá súťaž a kde by vedľa seba žili v symbióze veľké lokálne agrofirmy (družstvá) a malí agropodnikatelia. Zároveň je nevyhnutné identifikovať a eliminovať nekorektné, nečestné a pre spoločnosť škodlivé praktiky a subjekty, ktoré ich praktizujú.
