Na tlmenie vplyvov rozšírenia ETS do týchto sektorov navrhuje IEP zriadiť Sociálnoklimatický fond.
Autor TASR
Bratislava 16. júna (TASR) - Cestná doprava je zodpovedná za 16,9 percenta celkových emisií oxidu uhličitého na Slovensku. Z osobných áut pochádza 55 percent emisií. Vykurovanie budov a inštitúcií je zodpovedné za 11 percent celkových emisií oxidu uhličitého. Vyplýva to z analýzy vplyvov balíka Fit for 55, ktorú robil Inštitút environmentálnej politiky.
Emisie v cestnej doprave z roka na rok stúpajú, čo podľa IEP ohrozuje dosahovanie klimatických cieľov Európskej únie (EÚ) v budúcnosti. Znížiť produkciu skleníkových plynov v doprave a domácnosti má dekarbonizácia a rozšírenie systému obchodovania s emisnými kvótami Európskej únie (ETS).
V prípade rozšírenia systému obchodovania s emisnými kvótami do sektora budov projekcie ukazujú najväčšie dosahy vo vykurovaní čiernym uhlím. Predpokladá sa nárast cien o 63 percent. "Pre domácnosti v nezateplených rodinných domoch to môže znamenať nárast výdavkov o 300 až 500 eur za rok podľa paliva," poukazujú analytici. Pre bytové domy používajúce zemný plyn by malo ísť o zvýšenie o menej ako 100 eur za rok. Približne 50 percent domácností v bytových domoch je už dnes pod ETS, čiže zvýšenie sa ich podľa IEP týkať nebude.
Analytici hovoria, že náklady na pohonné látky budú rásť. To bude viesť domácnosti k väčšiemu používaniu obnoviteľných zdrojov energie, elektrifikácii, zvýšeniu energetickej efektívnosti a k rýchlejšej zmene áut na bezemisné.
Dekarbonizácia a rozšírenie ETS do cestnej dopravy a vykurovania budov povedie k zvýšeniu rastu hrubého domáceho produktu, miezd i zamestnanosti. "Tento nárast budú poháňať investície do energetickej efektívnosti, ktoré budú vytvárať nové pracovné miesta s väčším podielom zamestnanosti menej kvalifikovanej pracovnej sily," zhodnotil IEP.
V dôsledku dekarbonizácie a investícií do energetickej efektívnosti sa podľa analýzy podporí výroba najmä v odvetviach železa, ocele a stavebných materiálov. Negatívne zasiahne rafinérie. Analytici poukázali, že produkcia fosílnych palív bude v roku 2030 nižšia o viac ako sedem percent.
Na tlmenie vplyvov rozšírenia ETS do týchto sektorov navrhuje IEP zriadiť Sociálnoklimatický fond.
Emisie v cestnej doprave z roka na rok stúpajú, čo podľa IEP ohrozuje dosahovanie klimatických cieľov Európskej únie (EÚ) v budúcnosti. Znížiť produkciu skleníkových plynov v doprave a domácnosti má dekarbonizácia a rozšírenie systému obchodovania s emisnými kvótami Európskej únie (ETS).
V prípade rozšírenia systému obchodovania s emisnými kvótami do sektora budov projekcie ukazujú najväčšie dosahy vo vykurovaní čiernym uhlím. Predpokladá sa nárast cien o 63 percent. "Pre domácnosti v nezateplených rodinných domoch to môže znamenať nárast výdavkov o 300 až 500 eur za rok podľa paliva," poukazujú analytici. Pre bytové domy používajúce zemný plyn by malo ísť o zvýšenie o menej ako 100 eur za rok. Približne 50 percent domácností v bytových domoch je už dnes pod ETS, čiže zvýšenie sa ich podľa IEP týkať nebude.
Analytici hovoria, že náklady na pohonné látky budú rásť. To bude viesť domácnosti k väčšiemu používaniu obnoviteľných zdrojov energie, elektrifikácii, zvýšeniu energetickej efektívnosti a k rýchlejšej zmene áut na bezemisné.
Dekarbonizácia a rozšírenie ETS do cestnej dopravy a vykurovania budov povedie k zvýšeniu rastu hrubého domáceho produktu, miezd i zamestnanosti. "Tento nárast budú poháňať investície do energetickej efektívnosti, ktoré budú vytvárať nové pracovné miesta s väčším podielom zamestnanosti menej kvalifikovanej pracovnej sily," zhodnotil IEP.
V dôsledku dekarbonizácie a investícií do energetickej efektívnosti sa podľa analýzy podporí výroba najmä v odvetviach železa, ocele a stavebných materiálov. Negatívne zasiahne rafinérie. Analytici poukázali, že produkcia fosílnych palív bude v roku 2030 nižšia o viac ako sedem percent.
Na tlmenie vplyvov rozšírenia ETS do týchto sektorov navrhuje IEP zriadiť Sociálnoklimatický fond.