Mníchov 8. novembra (TASR) - Vyššie ceny plynu a ropy odčerpávajú z nemeckej ekonomiky miliardy eur. Inštitút Ifo odhaduje, že straty na reálnych príjmoch dosiahnu v období rokov 2021 až 2023 približne 110 miliárd eur. TASR o tom informuje na základe správy, ktorú mníchovský inštitút zverejnil v utorok.

Podľa výpočtov Ifo reálne straty na príjmoch v tomto roku dosiahnu približne 64 miliárd eur, čo predstavuje 1,8 % ekonomického výkonu krajiny.

Straty, ktoré vznikli v minulom roku, pritom dosiahli viac ako 35 miliárd eur alebo 1 % výkonu ekonomiky a v budúcom roku 2023 predpovedá Ifo straty vo výške ďalších približne 9 miliárd eur alebo 0,2 % ekonomickej produkcie. Uviedol to Timo Wollmershäuser, vedúci oddelenia prognóz v Ifo.

"Spolu nám to dáva za tie tri roky reálnu stratu príjmu vo výške takmer 110 miliárd eur alebo 3 % ročného ekonomického výkonu. Jediný prípad, keď bolo toto číslo vyššie, bolo počas druhej ropnej krízy v rokoch 1979 – 1981, keď strata ekonomickej produkcie predstavovala 4 %. Vypočítali sme, že prvá ropná kríza v rokoch 1973 - 74 spôsobila stratu 1,5 % výkonu ekonomiky," povedal Wollmershäuser.

Pripomenul, že až v roku 1986, keď ceny ropy skolabovali a hodnota nemeckej marky výrazne vzrástla voči doláru, vyrovnala nemecká ekonomika straty na kúpnej sile v rokoch 1979 až 1981.

"Môžeme očakávať, že súčasný pokles reálneho príjmu bude pretrvávať niekoľko nasledujúcich rokov. Po prvé, strata Ruska ako dodávateľa znamená, že ceny energií pravdepodobne zostanú dlhodobo vysoké. Po druhé, Nemecko sa cez noc nezbaví svojej závislosti od dovozu energií," skonštatoval Wollmershäuser.

Stanovenie strát z reálnych príjmov z iných krajín je dôležitým faktorom v akejkoľvek diskusii o rozdeľovaní financií. Tieto straty predstavujú tú časť nemeckého hospodárskeho výkonu, ktorá sa musí odovzdať iným krajinám na zaplatenie dovozu, a teda nemôže byť distribuovaná na domácom trhu.

"To je dôvod, prečo sa pri rokovaní o mzdách musí brať do úvahy, že vysoké ceny za tovary a služby v Nemecku nie sú výsledkom rozmachu, ktorý spôsobil nárast ziskov spoločností. Tieto vysoké ceny odrážajú najmä vysoké náklady, ktoré je potrebné zaplatiť za dovážanú energiu a polotovary. Príjem, ktorý je k dispozícii na rozdelenie medzi zamestnancov a vlastníkov firiem, sa preto musí upraviť, aby sa zohľadnili straty reálnych príjmov," vyhlásil Wollmershäuser.

"Vládne podporné opatrenia nemôžu zmeniť úroveň strát reálnych príjmov. Jediné, čo môžu skutočne urobiť, je ovplyvniť, akú časť strát ponesú aké skupiny obyvateľstva. A ak sú tieto opatrenia zaplatené pôžičkami alebo znížením investícií, môžu dokonca predĺžiť straty a preniesť ich na budúce generácie," dodal.