Bratislava 25. marca (TASR) – Vzhľadom na aktuálnu situáciu sa tvrdé uzatvorenie ekonomiky vrátane výroby javí ako menej pravdepodobný scenár. Ak by však nastal, slovenská ekonomika by v tomto roku vzrástla len o 1,4 %. Trh práce by sa výraznejšie oslabil a zamestnanosť by klesla o 10.000 osôb. Konštatujú to analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) v komentári k prognóze vývoja ekonomiky. V základnom scenári očakávajú, že hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska stúpne v roku 2021 o 3,3 %.

Reálny HDP by pre tvrdý lockdown vzrástol v tomto roku len o 1,4 %. To je o takmer 2 percentuálne body (p. b.) menej v porovnaní so základným scenárom. "Veľká časť poklesu by bola trvalejšieho charakteru, aj na horizonte prognózy v roku 2024 by HDP bol nižší o 1,5 % oproti základnému scenáru," priblížili analytici.

Naplnenie rizikového scenára by znamenalo aj výraznejšie oslabenie trhu práce a pokles zamestnanosti v roku 2021 o 0,8 %. Zamestnaných by tak bolo v tomto roku o 10.000 ľudí menej než v základnej prognóze bez potreby zatvorenia ekonomiky. "Tento šok by však negatívne ovplyvnil aj potenciálny produkt cez kanál zamestnanosti a produktivity v dlhšom horizonte. V roku 2024 by tak bola celková zamestnanosť nižšia zhruba o 0,5 % oproti základnému scenáru," dodali analytici IFP.

V scenári tvrdého lockdownu predpokladajú trojtýždňové uzavretie ekonomiky vrátane priemyslu. Oproti súčasnému stavu by boli uzatvorené všetky školy, režim na hraniciach a obmedzenia vo verejnej doprave by boli ako v prvej vlne a tiež by bol obmedzený režim na pracoviskách vrátane výroby.

Vplyv opatrení na HDP je kalibrovaný v súlade s vývojom v prvej vlne. Aj keď v prvej vlne neboli prijaté priame opatrenia na obmedzenie priemyslu, zmrazenie dodávateľsko-odberateľských reťazcov spôsobovalo vážne výpadky vo výrobnom procese, čo podľa analytikov IFP poskytuje vhodnú bázu na porovnanie ekonomických dosahov. Následne by sa po troch týždňoch opatrenia uvoľňovali rovnakou trajektóriou ako v základnej prognóze.