Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Inštitút pripomenul, že Slovensko sa radí medzi päť krajín s najväčšími regionálnymi rozdielmi v EÚ a tie patria medzi hlavné výzvy slovenského hospodárstva.
Autor TASR
Bratislava 25. júla (TASR) – Dostupnosť diaľnice alebo rýchlostnej cesty môže znížiť mieru nezamestnanosti v okrese od 0,9 do 1,6 percentuálneho bodu (p. b.). Vo svojej najnovšej analýze na to poukázal Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií. Hoci pre okresy s vyššou nezamestnanosťou môže mať diaľnica vyšší efekt, stále je podľa neho malý a bez zvýšenia kvality ľudského kapitálu problém hladových dolín efektívne nerieši.
Inštitút pripomenul, že Slovensko sa radí medzi päť krajín s najväčšími regionálnymi rozdielmi v EÚ a tie patria medzi hlavné výzvy slovenského hospodárstva. Jedným z dôvodov môže byť aj nedostatočne rozvinutá diaľničná sieť. Ako ďalej uvádza, z dobrej dopravnej dostupnosti profituje najmä priemysel a turizmus.
Analytici dospeli k záveru, že blízkosť diaľnice alebo rýchlostnej cesty z dlhodobého hľadiska súvisí so znížením miery nezamestnanosti v okrese od 0,9 do 1,6 p. b. Tento vplyv je meraný dostupnosťou súvislej diaľničnej siete do 30 minút od okresného mesta v porovnaní s okresmi, kde je najbližší diaľničný privádzač vzdialený viac ako 30 minút.
Efekt diaľnic je podľa IFP silnejší a významnejší v posledných 10 rokoch a, naopak, slabší do roku 2006. „To pravdepodobne súvisí s príchodom priamych zahraničných investorov po roku 2000, ktorí pri rozhodovaní o lokalizácii investície zohľadňovali aj dostupnosť diaľničnej infraštruktúry, kým v 90. rokoch bola priestorová dynamika miery nezamestnanosti determinovaná najmä transformáciou ekonomiky,“ vysvetľujú analytici.
Bez kvalitného ľudského kapitálu označili vplyv diaľnic na nezamestnanosť za slabší. Súvislosť medzi dostupnosťou diaľnice a mierou nezamestnanosti totiž klesá s rastom podielu rómskej populácie v okrese. „To pravdepodobne súvisí s nízkou kvalitou ľudského kapitálu, ktorý sa darí len veľmi ťažko aktivovať aj napriek zlepšenej situácii na trhu práce. Diaľnica má tiež tendenciu znižovať mieru nezamestnanosti výraznejšie v menej urbanizovaných okresoch. Hustejšie aglomerácie totiž môžu byť centrami tvorby pracovných miest aj bez napojenia na diaľničnú infraštruktúru,“ domnieva sa inštitút.
Analytici tvrdia, že vplyv diaľnice rastie s výškou miery nezamestnanosti. Vzdialenosť privádzača do 30 minút môže znižovať mieru nezamestnanosti asi o 12 %. Napríklad pre okres s 25-% mierou nezamestnanosti by 12-% zníženie znamenalo pokles na 22 %. „Hoci je pokles o 3 p. b. v porovnaní so základným modelom vyše dvojnásobný, stále je relatívne malý,“ zhodnotili.
Zároveň upozornili, že miera nezamestnanosti v konkrétnom okrese je ovplyvnená aj ekonomickým vývojom v susedných okresoch. Keďže okresy nie sú priestorovo nezávislé jednotky, trhy práce v susediacich okresoch sa môžu navzájom ovplyvňovať. Zohľadnenie priestorových efektov mierne znižuje vplyv diaľnic na nezamestnanosť.
Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) s analýzou nesúhlasí. Skúsenosti aj zo sveta podľa neho hovoria o tom, že firmy idú tam, kde je vybudovaná infraštruktúra. „Neviem si predstaviť, aby do lokality, kde nie sú hotové komunikácie, došli nejakí podnikatelia,“ povedal po pondelňajšom (24. 7.) rokovaní vlády. Dodal, že analýzy tohto druhu by malo robiť ministerstvo dopravy.
Inštitút pripomenul, že Slovensko sa radí medzi päť krajín s najväčšími regionálnymi rozdielmi v EÚ a tie patria medzi hlavné výzvy slovenského hospodárstva. Jedným z dôvodov môže byť aj nedostatočne rozvinutá diaľničná sieť. Ako ďalej uvádza, z dobrej dopravnej dostupnosti profituje najmä priemysel a turizmus.
Analytici dospeli k záveru, že blízkosť diaľnice alebo rýchlostnej cesty z dlhodobého hľadiska súvisí so znížením miery nezamestnanosti v okrese od 0,9 do 1,6 p. b. Tento vplyv je meraný dostupnosťou súvislej diaľničnej siete do 30 minút od okresného mesta v porovnaní s okresmi, kde je najbližší diaľničný privádzač vzdialený viac ako 30 minút.
Efekt diaľnic je podľa IFP silnejší a významnejší v posledných 10 rokoch a, naopak, slabší do roku 2006. „To pravdepodobne súvisí s príchodom priamych zahraničných investorov po roku 2000, ktorí pri rozhodovaní o lokalizácii investície zohľadňovali aj dostupnosť diaľničnej infraštruktúry, kým v 90. rokoch bola priestorová dynamika miery nezamestnanosti determinovaná najmä transformáciou ekonomiky,“ vysvetľujú analytici.
Bez kvalitného ľudského kapitálu označili vplyv diaľnic na nezamestnanosť za slabší. Súvislosť medzi dostupnosťou diaľnice a mierou nezamestnanosti totiž klesá s rastom podielu rómskej populácie v okrese. „To pravdepodobne súvisí s nízkou kvalitou ľudského kapitálu, ktorý sa darí len veľmi ťažko aktivovať aj napriek zlepšenej situácii na trhu práce. Diaľnica má tiež tendenciu znižovať mieru nezamestnanosti výraznejšie v menej urbanizovaných okresoch. Hustejšie aglomerácie totiž môžu byť centrami tvorby pracovných miest aj bez napojenia na diaľničnú infraštruktúru,“ domnieva sa inštitút.
Analytici tvrdia, že vplyv diaľnice rastie s výškou miery nezamestnanosti. Vzdialenosť privádzača do 30 minút môže znižovať mieru nezamestnanosti asi o 12 %. Napríklad pre okres s 25-% mierou nezamestnanosti by 12-% zníženie znamenalo pokles na 22 %. „Hoci je pokles o 3 p. b. v porovnaní so základným modelom vyše dvojnásobný, stále je relatívne malý,“ zhodnotili.
Zároveň upozornili, že miera nezamestnanosti v konkrétnom okrese je ovplyvnená aj ekonomickým vývojom v susedných okresoch. Keďže okresy nie sú priestorovo nezávislé jednotky, trhy práce v susediacich okresoch sa môžu navzájom ovplyvňovať. Zohľadnenie priestorových efektov mierne znižuje vplyv diaľnic na nezamestnanosť.
Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) s analýzou nesúhlasí. Skúsenosti aj zo sveta podľa neho hovoria o tom, že firmy idú tam, kde je vybudovaná infraštruktúra. „Neviem si predstaviť, aby do lokality, kde nie sú hotové komunikácie, došli nejakí podnikatelia,“ povedal po pondelňajšom (24. 7.) rokovaní vlády. Dodal, že analýzy tohto druhu by malo robiť ministerstvo dopravy.
