V menšej miere by sa mohlo ušetriť na sociálnych dávkach a dotáciách alebo zvýšením spotrebných daní, uviedol v pondelok Inštitút finančnej politiky (IFP).
Autor TASR
Bratislava 10. júla (TASR) - Potrebná konsolidácia deficitu verejných financií vo výške jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP) ročne by najmenej poškodila ekonomiku, pokiaľ by pozostávala najmä zo zníženia prevádzkových výdavkov a zamestnanosti vo verejnej správe. V menšej miere by sa mohlo ušetriť na sociálnych dávkach a dotáciách alebo zvýšením spotrebných daní, uviedol v pondelok Inštitút finančnej politiky (IFP).
Inštitút v aktuálnej analýze skúmal, ako by mohol vyzerať vhodný prorastový konsolidačný mix v potrebnom objeme približne 5 % HDP. "Rozdiel medzi hospodárskymi dôsledkami najviac a najmenej prorastovej konsolidácie predstavuje až približne 200.000 pracovných miest, respektíve približne 6 % výkonu slovenskej ekonomiky," uviedol IFP.
Ani po odznení pandémie a energetickej krízy neklesne podľa IFP deficit hospodárenia verejnej správy bez úsporných opatrení pod hranicu 3 % HDP, ktorá je potrebná na zastavenie trendu rastúceho zadlženia. Navyše slovenské verejné financie už koncom tejto dekády začnú čeliť nepriaznivému vplyvu starnutia populácie. Bez reakcie vlády by sa dlh postupne zvyšoval až nad hranicu 100 % HDP už do dvoch dekád.
Prorastová konsolidácia by úspory nachádzala najmä znižovaním nákladov na chod štátu, to znamená miezd a zamestnanosti vo verejnom sektore a medzispotreby. Na príjmovej strane by si vyžiadala iba menej ako desatinu z celkového objemu. Podiel miezd verejných zamestnancov na HDP by v poslednom roku konsolidácie dosahoval iba 8,0 % namiesto súčasných 11,2 %. Vládna medzispotreba by klesla z úrovne 6,4 % na 5,2 %. K týmto opatreniam by sa podľa IFP pridalo mierne zníženie sociálnych transferov. Na príjmovej strane by prorastovú konsolidáciu v posledných dvoch rokoch doplnilo zvýšenie spotrebných daní z aktuálnych 3,0 % na 3,4 % HDP.
Inštitút upozornil, že v prípade konsolidácie cez zdanenie práce by došlo k výraznejšiemu prepadu ekonomickej aktivity. Nevhodne zvolený konsolidačný mix, ktorý by verejné financie ozdravoval najmä zvyšovaním zdanenia práce, by viedol k troj- až štvornásobne väčšiemu prepadu ekonomickej aktivity. "Odhadujeme, že rozdiel medzi efektami vhodne zvolenej prorastovej konsolidáciou a najnepriaznivejším scenárom predstavuje približne 200.000 pracovných miest," dodali analytici.
Ak nebude možné na výdavkovej strane pristúpiť k opatreniam v potrebnej výške, na príjmovej strane je podľa IFP potrebné vyhýbať sa zvyšovaniu zdanenia práce. Ak by bolo potrebné príjmovou stranou pokryť polovicu objemu konsolidácie, prorastová konsolidácia by obsahovala najmä zvyšovanie majetkových a spotrebných daní.
Inštitút v aktuálnej analýze skúmal, ako by mohol vyzerať vhodný prorastový konsolidačný mix v potrebnom objeme približne 5 % HDP. "Rozdiel medzi hospodárskymi dôsledkami najviac a najmenej prorastovej konsolidácie predstavuje až približne 200.000 pracovných miest, respektíve približne 6 % výkonu slovenskej ekonomiky," uviedol IFP.
Ani po odznení pandémie a energetickej krízy neklesne podľa IFP deficit hospodárenia verejnej správy bez úsporných opatrení pod hranicu 3 % HDP, ktorá je potrebná na zastavenie trendu rastúceho zadlženia. Navyše slovenské verejné financie už koncom tejto dekády začnú čeliť nepriaznivému vplyvu starnutia populácie. Bez reakcie vlády by sa dlh postupne zvyšoval až nad hranicu 100 % HDP už do dvoch dekád.
Prorastová konsolidácia by úspory nachádzala najmä znižovaním nákladov na chod štátu, to znamená miezd a zamestnanosti vo verejnom sektore a medzispotreby. Na príjmovej strane by si vyžiadala iba menej ako desatinu z celkového objemu. Podiel miezd verejných zamestnancov na HDP by v poslednom roku konsolidácie dosahoval iba 8,0 % namiesto súčasných 11,2 %. Vládna medzispotreba by klesla z úrovne 6,4 % na 5,2 %. K týmto opatreniam by sa podľa IFP pridalo mierne zníženie sociálnych transferov. Na príjmovej strane by prorastovú konsolidáciu v posledných dvoch rokoch doplnilo zvýšenie spotrebných daní z aktuálnych 3,0 % na 3,4 % HDP.
Inštitút upozornil, že v prípade konsolidácie cez zdanenie práce by došlo k výraznejšiemu prepadu ekonomickej aktivity. Nevhodne zvolený konsolidačný mix, ktorý by verejné financie ozdravoval najmä zvyšovaním zdanenia práce, by viedol k troj- až štvornásobne väčšiemu prepadu ekonomickej aktivity. "Odhadujeme, že rozdiel medzi efektami vhodne zvolenej prorastovej konsolidáciou a najnepriaznivejším scenárom predstavuje približne 200.000 pracovných miest," dodali analytici.
Ak nebude možné na výdavkovej strane pristúpiť k opatreniam v potrebnej výške, na príjmovej strane je podľa IFP potrebné vyhýbať sa zvyšovaniu zdanenia práce. Ak by bolo potrebné príjmovou stranou pokryť polovicu objemu konsolidácie, prorastová konsolidácia by obsahovala najmä zvyšovanie majetkových a spotrebných daní.