Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prognóza IFP na rok 2013 bola oproti skutočnosti optimistická.
Autor TASR
Bratislava 2. apríla (TASR) - Inštitútu finančnej politiky (IFP) úplne nevyšla prognóza na rok 2013. Odchýlky totiž nastali pri odhadoch rastu hrubého domáceho produktu (HDP), ale aj inflácie. Inštitút zostavil makroprognózu v septembri 2012 a bol na nej postavený rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2016. Ako však IFP vysvetľuje v dnes zverejnenej analýze, pod spomínané nepresnosti sa podpísala najmä recesia v eurozóne. Slovenské inštitúcie nezvyknú prognózovať zahraničný vývoj a pri svojej práci vychádzajú z predpokladov zahraničných inštitúcií.
Prognóza IFP na rok 2013 bola oproti skutočnosti optimistická. Reálny rast ekonomiky totiž vlani dosiahol 0,9 %, zatiaľ čo inštitút očakával rast na úrovni 2,1 %. "Prognózu zásadne ovplyvnil vývoj vonkajšieho prostredia, ktorý bol oveľa horší, ako sa očakávalo a viedol k zhoršeniu situácie na trhu práce. Spomalenie inflácie na Slovensku malo za následok nižší rast nominálnych veličín," argumentujú analytici ministerstva financií.
Odchýlky nastali aj pri odhadoch priemernej mesačnej mzdy. Zatiaľ čo IFP odhadoval pre minulý rok ich nominálny rast na úrovni 3,4 %, v skutočnosti dosiahol len 2,4 %. "Najväčšia odchýlka nastala pri prognóze nominálnych veličín, čo poukazuje na vyššiu prognózu inflácie. K nadhodnoteniu prognózy prispelo aj nadhodnotenie zamestnanosti a miezd, keďže mzdová báza má v indexe viac ako polovičnú váhu," pokračuje IFP.
Okrem horšieho vývoja externého prostredia však mali na nepresnosť prognózy vplyv aj rozdiely medzi konsolidačnými opatreniami predpokladanými v septembri 2012 a ich skutočnou podobou. "Celkový objem opatrení s vplyvom na HDP bol približne o 100 miliónov eur vyšší, ako sa očakávalo. Zároveň došlo k zmene ich štruktúry v prospech vyššieho podielu škrtov výdavkov, a to aj napriek tomu, že rast spotreby vlády bol nakoniec vyšší, ako sa pri prognóze očakávalo," zhodnotil inštitút. Zmena predpokladov o konsolidačných opatreniach nadhodnotila prognózu o 0,2 %.
Očakávania v roku 2012, že eurozóna zaznamená v roku 2013 výraznejšie oživenie, pomýlili pri odhadoch rastu aj iné zahraničné inštitúcie. Napríklad Európska komisia (EK) vo svojej vtedajšej jesennej prognóze odhadovala rast HDP eurozóny na úrovni 0,1 % a podľa kvartálneho profilu mal rásť produkt v priebehu roka 2013 stále rýchlejším tempom. Medzinárodný menový fond (MMF) tiež v októbri 2012 neočakával recesiu v eurozóne, ale rast o 0,2 %. Nakoniec však HDP eurozóny vlani poklesol o 0,5 %.
Prognóza IFP na rok 2013 bola oproti skutočnosti optimistická. Reálny rast ekonomiky totiž vlani dosiahol 0,9 %, zatiaľ čo inštitút očakával rast na úrovni 2,1 %. "Prognózu zásadne ovplyvnil vývoj vonkajšieho prostredia, ktorý bol oveľa horší, ako sa očakávalo a viedol k zhoršeniu situácie na trhu práce. Spomalenie inflácie na Slovensku malo za následok nižší rast nominálnych veličín," argumentujú analytici ministerstva financií.
Odchýlky nastali aj pri odhadoch priemernej mesačnej mzdy. Zatiaľ čo IFP odhadoval pre minulý rok ich nominálny rast na úrovni 3,4 %, v skutočnosti dosiahol len 2,4 %. "Najväčšia odchýlka nastala pri prognóze nominálnych veličín, čo poukazuje na vyššiu prognózu inflácie. K nadhodnoteniu prognózy prispelo aj nadhodnotenie zamestnanosti a miezd, keďže mzdová báza má v indexe viac ako polovičnú váhu," pokračuje IFP.
Okrem horšieho vývoja externého prostredia však mali na nepresnosť prognózy vplyv aj rozdiely medzi konsolidačnými opatreniami predpokladanými v septembri 2012 a ich skutočnou podobou. "Celkový objem opatrení s vplyvom na HDP bol približne o 100 miliónov eur vyšší, ako sa očakávalo. Zároveň došlo k zmene ich štruktúry v prospech vyššieho podielu škrtov výdavkov, a to aj napriek tomu, že rast spotreby vlády bol nakoniec vyšší, ako sa pri prognóze očakávalo," zhodnotil inštitút. Zmena predpokladov o konsolidačných opatreniach nadhodnotila prognózu o 0,2 %.
Očakávania v roku 2012, že eurozóna zaznamená v roku 2013 výraznejšie oživenie, pomýlili pri odhadoch rastu aj iné zahraničné inštitúcie. Napríklad Európska komisia (EK) vo svojej vtedajšej jesennej prognóze odhadovala rast HDP eurozóny na úrovni 0,1 % a podľa kvartálneho profilu mal rásť produkt v priebehu roka 2013 stále rýchlejším tempom. Medzinárodný menový fond (MMF) tiež v októbri 2012 neočakával recesiu v eurozóne, ale rast o 0,2 %. Nakoniec však HDP eurozóny vlani poklesol o 0,5 %.
