Výdavky budú podľa prognózy rokoch 2023 a 2024 medziročne rásť o vyše 14 %, najmä pre silnú valorizáciu dôchodkov a následne sa ich rast začne spomaľovať.
Autor TASR
Bratislava 16. februára (TASR) - Silný dvojciferný rast daňovo-odvodových príjmov zaznamenaný v roku 2022 v nasledujúcich rokoch oslabne. Prispeje k tomu postupné spomalenie inflácie, a tiež stabilizácia efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty (DPH) na mierne nižších úrovniach. Vyplýva to zo zverejnenej aktualizovanej prognózy daňových a odvodových príjmov Inštitútu finančnej politiky (IFP) na roky 2022 až 2026.
To môže podľa analytikov IFP súvisieť so znovuotvorením sektorov, kde prevažujú hotovostné platby. Napriek tomu efektivita výberu DPH ostane stále na vysokých hodnotách, ktoré boli naposledy dosahované v rokoch 2005 a 2006. Opatrenia prijaté v posledných mesiacoch majú podľa nich celkovo negatívny vplyv na rozpočet. Ide najmä o zníženie DPH na 10 % v sektoroch gastra a športovej rekreácie.
Z výnosov z firemnej dane, ktoré celkovo ustáli covidové roky, začne podľa IFP energetická a inflačná kríza vo väčšej miere ukrajovať. Oproti schválenému rozpočtu poklesnú celkové daňovo-odvodové príjmy asi o 0,5 miliardy eur.
Výdavky budú podľa prognózy rokoch 2023 a 2024 medziročne rásť o vyše 14 %, najmä pre silnú valorizáciu dôchodkov a následne sa ich rast začne spomaľovať. Výdavky na dôchodky budú ťahané nahor aj vďaka zavedeniu rodičovského bonusu a iných opatrení. Rast výdavkov na materské a tehotenské dávky spomalí podľa analytikov IFP očakávaný nižší počet pôrodov.
To môže podľa analytikov IFP súvisieť so znovuotvorením sektorov, kde prevažujú hotovostné platby. Napriek tomu efektivita výberu DPH ostane stále na vysokých hodnotách, ktoré boli naposledy dosahované v rokoch 2005 a 2006. Opatrenia prijaté v posledných mesiacoch majú podľa nich celkovo negatívny vplyv na rozpočet. Ide najmä o zníženie DPH na 10 % v sektoroch gastra a športovej rekreácie.
Z výnosov z firemnej dane, ktoré celkovo ustáli covidové roky, začne podľa IFP energetická a inflačná kríza vo väčšej miere ukrajovať. Oproti schválenému rozpočtu poklesnú celkové daňovo-odvodové príjmy asi o 0,5 miliardy eur.
Výdavky budú podľa prognózy rokoch 2023 a 2024 medziročne rásť o vyše 14 %, najmä pre silnú valorizáciu dôchodkov a následne sa ich rast začne spomaľovať. Výdavky na dôchodky budú ťahané nahor aj vďaka zavedeniu rodičovského bonusu a iných opatrení. Rast výdavkov na materské a tehotenské dávky spomalí podľa analytikov IFP očakávaný nižší počet pôrodov.