Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Ekonomika

IFP: Rast slovenskej ekonomiky je dlhodobo najstabilnejší v EÚ

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Adriána Hudecová

Z dlhodobého hľadiska je rast slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) najstabilnejší v celej EÚ a jeho dynamika je takmer konštantná.

Bratislava 24. augusta (TASR) - Slovenskej ekonomike sa v druhom štvrťroku darilo najviac z krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Z dlhodobého hľadiska je rast slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) najstabilnejší v celej EÚ a jeho dynamika je takmer konštantná. Upozornil na to Inštitút finančnej politiky (IFP) ministerstva financií v najnovšom monitore aktuálneho ekonomického vývoja.

Slovenská ekonomika vzrástla v druhom štvrťroku medzikvartálne o 0,4 % a oproti rovnakému obdobiu vlaňajška o 1,3 %. V medziročnom porovnaní to bolo najviac v regióne V4. "Ekonomický rast je však na Slovensku stabilný aj z dlhodobého hľadiska. Za posledných 10 rokov, s výnimkou pandémie, dokonca najstabilnejší v EÚ. To je na malú otvorenú ekonomiku netypické. Dynamika HDP je takmer konštantná a samotný výkon bol za desať rokov v rámci členov EÚ len priemerný," priblížil IFP.

Ekonomika eurozóny v druhom kvartáli podľa inštitútu pozitívne prekvapila medzikvartálnym rastom o 0,3 %. Za rýchlejším tempom bol najmä silný výkon Írska a Francúzska. Viaceré indikátory však naznačujú, že výsledok v treťom kvartáli bude menej pozitívny. "Index nákupných manažérov posledné tri mesiace zostáva v pásme recesie a objem nových objednávok z domova aj zahraničia klesá, čo poukazuje na zhoršujúcu sa situáciu v ekonomike," vysvetlil IFP.

Ekonómovia rezortu financií tiež upozornili, že po ruskej agresii na Ukrajinu sa exporty SR do Ruska výrazne utlmili. Vyčíslili, že rok od invázie hodnota slovenského vývozu klesla o 64 % oproti roku pred začiatkom agresie, čo predstavuje takmer 1 miliardu eur. "Slovenským exportérom sa však podarilo nájsť iné odbytištia, prevažne Turecko a krajiny arabského polostrova, ktoré vykompenzovali stratu ruského trhu," konštatovali.

Hlavným vývozným artiklom do arabských krajín boli automobily. Pri vývoze do Turecka tvoria jeho podstatnú časť aj stroje a zariadenia, elektrické a počítačové prístroje, kovovýroba, či výrobky z gumy a plastov. Inštitút však zároveň konštatoval, že kvôli slabej dostupnosti dát nevieme povedať, či sú dané tovary určené najmä pre potreby lokálnych ekonomík, prípadne do akej miery putujú ďalej do Ruska.