Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kým hrubý domáci produkt (HDP) meraný v parite kúpnej sily (PKS) sa priemeru EÚ dlhodobo vzďaľuje, produkt v stálych cenách sa mu naopak približuje.
Autor TASR
Bratislava 27. marca (TASR) - Vývoj rôznych ukazovateľov približovania Slovenska ekonomickej úrovni Európskej únie (EÚ) sa výrazne líši. Kým hrubý domáci produkt (HDP) meraný v parite kúpnej sily (PKS) sa priemeru EÚ dlhodobo vzďaľuje, produkt v stálych cenách sa mu naopak približuje, od roku 2015 v priemere o 1 percentuálny bod (p. b.) ročne. Tento rozdiel vyplýva z rozdielnych cenových úprav, upozornili v aktuálnom komentári analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR.
Pripomenuli, že výkon Slovenska meraný v bežných cenách stále dobieha priemer EÚ, aj keď pomalšie ako v minulosti. Slovensko sa tak priblížilo z 53,7 % ekonomickej úrovne EÚ v roku 2015 na 55,8 % v roku 2021. "To je síce pomalšia konvergencia v porovnaní s obdobím pred krízou v roku 2008, no ide o ostrý kontrast v porovnaní s prepočtom do PKS, podľa ktorého sa životná úroveň Slovenska v danom období vzdialila priemeru EÚ o takmer 10 p. b.," vyčíslili analytici.
Poukázali na to, že cenová hladina meraná v PKS sa od roku 2015 zvýšila na Slovensku najviac spomedzi všetkých členských štátov a priemeru EÚ sa priblížila o vyše 12 p. b. To je výrazne viac ako pri iných ukazovateľoch vývoja cien. Deflátor HDP, ktorý sa používa na jeho prepočet do stálych cien, sa v rovnakom období priblížil k priemeru EÚ len o 0,6 p. b. Spotrebiteľské ceny merané jednotnou európskou metodikou (HICP) zase o 2,7 p. b.
Tieto rozdiely majú podľa analytikov IFP viacero dôvodov. Prvým z nich sú metodické nedostatky pri meraní a revízií cenových hladín v parite kúpnej sily. "Spôsob zberu cien na výpočet PKS sa dosť odlišuje medzi krajinami a ten náš spôsob nadhodnocuje najmä ceny bývania. Ak by sa ceny bývania vyvíjali na Slovensku tak ako v ČR, tak HDP v PKS by v roku 2021 bol na úrovni 72 % priemeru EÚ, namiesto súčasných 69 %," vyčíslil inštitút. Revízna politika zase spôsobuje, že časový rad údajov pred a po roku 2015 nie je porovnateľný a tento ukazovateľ niekedy medziročne prudko skáče.
Analytici tiež upozornili na fakt, že HDP v PKS a v stálych cenách meria dve rôzne veci. Kým prvý ukazovateľ meria kúpyschopnosť našich príjmov, ten druhý zase objem reálnej produkcie. "Rast objemu reálnej produkcie je v porovnaní s rastom životnej úrovne na Slovensku vyšší každý rok v priemere až o 0,5 p. b., pretože ceny dovážaných tovarov stúpajú rýchlejšie než ceny vyvážaných tovarov. To spomaľuje konvergenciu k priemeru EÚ," vysvetlili.
Na základe týchto nedostatkov odporúčajú analytici IFP na analýzu konvergencie slovenskej ekonomiky k priemeru EÚ používať porovnanie vývoja HDP v nominálnych cenách. A to napriek tomu, že aj tento spôsob porovnania má svoje nedostatky. "No pokiaľ nedôjde k plnému zosúladeniu metodík medzi členskými štátmi zo strany Eurostatu, tak ukazovateľ HDP v PKS bude mať malú vypovedaciu hodnotu o vývoji a stave konvergencií štátov," dodali v komentári.
Pripomenuli, že výkon Slovenska meraný v bežných cenách stále dobieha priemer EÚ, aj keď pomalšie ako v minulosti. Slovensko sa tak priblížilo z 53,7 % ekonomickej úrovne EÚ v roku 2015 na 55,8 % v roku 2021. "To je síce pomalšia konvergencia v porovnaní s obdobím pred krízou v roku 2008, no ide o ostrý kontrast v porovnaní s prepočtom do PKS, podľa ktorého sa životná úroveň Slovenska v danom období vzdialila priemeru EÚ o takmer 10 p. b.," vyčíslili analytici.
Poukázali na to, že cenová hladina meraná v PKS sa od roku 2015 zvýšila na Slovensku najviac spomedzi všetkých členských štátov a priemeru EÚ sa priblížila o vyše 12 p. b. To je výrazne viac ako pri iných ukazovateľoch vývoja cien. Deflátor HDP, ktorý sa používa na jeho prepočet do stálych cien, sa v rovnakom období priblížil k priemeru EÚ len o 0,6 p. b. Spotrebiteľské ceny merané jednotnou európskou metodikou (HICP) zase o 2,7 p. b.
Tieto rozdiely majú podľa analytikov IFP viacero dôvodov. Prvým z nich sú metodické nedostatky pri meraní a revízií cenových hladín v parite kúpnej sily. "Spôsob zberu cien na výpočet PKS sa dosť odlišuje medzi krajinami a ten náš spôsob nadhodnocuje najmä ceny bývania. Ak by sa ceny bývania vyvíjali na Slovensku tak ako v ČR, tak HDP v PKS by v roku 2021 bol na úrovni 72 % priemeru EÚ, namiesto súčasných 69 %," vyčíslil inštitút. Revízna politika zase spôsobuje, že časový rad údajov pred a po roku 2015 nie je porovnateľný a tento ukazovateľ niekedy medziročne prudko skáče.
Analytici tiež upozornili na fakt, že HDP v PKS a v stálych cenách meria dve rôzne veci. Kým prvý ukazovateľ meria kúpyschopnosť našich príjmov, ten druhý zase objem reálnej produkcie. "Rast objemu reálnej produkcie je v porovnaní s rastom životnej úrovne na Slovensku vyšší každý rok v priemere až o 0,5 p. b., pretože ceny dovážaných tovarov stúpajú rýchlejšie než ceny vyvážaných tovarov. To spomaľuje konvergenciu k priemeru EÚ," vysvetlili.
Na základe týchto nedostatkov odporúčajú analytici IFP na analýzu konvergencie slovenskej ekonomiky k priemeru EÚ používať porovnanie vývoja HDP v nominálnych cenách. A to napriek tomu, že aj tento spôsob porovnania má svoje nedostatky. "No pokiaľ nedôjde k plnému zosúladeniu metodík medzi členskými štátmi zo strany Eurostatu, tak ukazovateľ HDP v PKS bude mať malú vypovedaciu hodnotu o vývoji a stave konvergencií štátov," dodali v komentári.
