Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uviedol to riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Juraj Valachy pri predstavení analýzy, podľa ktorej SR za predchádzajúcich desať rokov výrazne spomalilo dobiehanie najvyspelejších krajín EÚ.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 3. augusta (TASR) - Na Slovensku pracuje príliš málo ľudí, čo znižuje ekonomickú výkonnosť krajiny, ako aj kvalitu života ľudí. Uviedol to v stredu riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Juraj Valachy pri predstavení analýzy IFP, podľa ktorej Slovensko za predchádzajúcich desať rokov pomerne výrazne spomalilo dobiehanie najvyspelejších krajín EÚ.
Hlavným zdrojom ekonomického zaostávania v porovnaní s Nemeckom je podľa analýzy IFP nízka kvalita inštitúcií, trh práce s nízkym počtom pracujúcich a nízka kvalita vzdelávania.
"Ukázalo sa, že na Slovensku pracuje málo ľudí. Keď sa porovnáme s Nemeckom a chceli by sme dosiahnuť jeho úroveň zamestnanosti, tak by sme na trh práce potrebovali dostať približne pol milióna ľudí," spresnil Valachy.
Upozornil, že nízka domáca zamestnanosť vysvetľuje veľkú časť ekonomického zaostávania krajiny v porovnaní s Nemeckom. To platí napriek v súčasnosti stále pozitívnej demografii, keďže podiel ľudí v dôchodkovom veku je zatiaľ jeden z najnižších v EÚ.
Výzvou podľa neho zostáva vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, ale aj slabé výsledky na trhu práce ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, nízky podiel pracujúcich matiek s malými deťmi a ľudí vo veku 60 až 69 rokov. Nízka miera domácej zamestnanosti vedie k nízkym príjmom domácností, a teda aj k nízkemu materiálnemu bohatstvu a k nízkym verejným príjmom z daní.
Podčiarkol, že na druhej strane nízka zamestnanosť je kompenzovaná vysokým priemerným počtom odpracovaných hodín, čo je dôsledkom najmä nízkeho využívania skrátených pracovných úväzkov. Ich slabá využiteľnosť predstavuje významnú bariéru práve pre demografické skupiny s nízkou účasťou na trhu práce, ako matky s malými deťmi a ľudia v dôchodkovom veku.
Významným zdrojom zaostávania je podľa Valachyho kvalita ľudského kapitálu. "Medzinárodné testovania však naznačujú, že relatívne uspokojivú kvalitu ľudského kapitálu dosahujeme najmä vďaka populácii 40- a viacročných. Pri mladších vekových kohortách začína Slovensko výraznejšie zaostávať, čo je výstraha do budúcnosti. Ak sa nepodarí zvrátiť negatívny trend poklesu kvality ľudského kapitálu, pozorovaný napríklad aj v medzinárodných testovaniach, o pár rokov bude nízka úroveň zručností hlavnou príčinou ekonomického zaostávania," dodal riaditeľ IFP.
Z najnovšej analýzy IFP Ministerstva financií SR s názvom Reformný kompas slovenskej ekonomiky vyplýva, že Slovensko za predchádzajúcich desať rokov pomerne výrazne spomalilo dobiehanie najvyspelejších krajín EÚ. "Kým medzi rokmi 2000 až 2010 sme sa priblížili k európskemu priemeru o 23 percentuálnych bodov, od roku 2010 doteraz sme dosiahli úroveň 8 až 10 percentuálnych bodov. Bez prijatia štrukturálnych reforiem hrozí, že tempo ekonomického dobiehania bude klesať aj naďalej," uviedli v analýze analytici IFP.
IFP vo svojej analýze definuje tri najväčšie výzvy pre ekonomickú konvergenciu Slovenska, a to alokačnú efektívnosť (inštitúcie), trh práce a vzdelávanie. Z pohľadu kvality života analýza ako najväčšie výzvy identifikuje bývanie, zdravie a vzdelávanie.
Hlavným zdrojom ekonomického zaostávania v porovnaní s Nemeckom je podľa analýzy IFP nízka kvalita inštitúcií, trh práce s nízkym počtom pracujúcich a nízka kvalita vzdelávania.
"Ukázalo sa, že na Slovensku pracuje málo ľudí. Keď sa porovnáme s Nemeckom a chceli by sme dosiahnuť jeho úroveň zamestnanosti, tak by sme na trh práce potrebovali dostať približne pol milióna ľudí," spresnil Valachy.
Upozornil, že nízka domáca zamestnanosť vysvetľuje veľkú časť ekonomického zaostávania krajiny v porovnaní s Nemeckom. To platí napriek v súčasnosti stále pozitívnej demografii, keďže podiel ľudí v dôchodkovom veku je zatiaľ jeden z najnižších v EÚ.
Výzvou podľa neho zostáva vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, ale aj slabé výsledky na trhu práce ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, nízky podiel pracujúcich matiek s malými deťmi a ľudí vo veku 60 až 69 rokov. Nízka miera domácej zamestnanosti vedie k nízkym príjmom domácností, a teda aj k nízkemu materiálnemu bohatstvu a k nízkym verejným príjmom z daní.
Podčiarkol, že na druhej strane nízka zamestnanosť je kompenzovaná vysokým priemerným počtom odpracovaných hodín, čo je dôsledkom najmä nízkeho využívania skrátených pracovných úväzkov. Ich slabá využiteľnosť predstavuje významnú bariéru práve pre demografické skupiny s nízkou účasťou na trhu práce, ako matky s malými deťmi a ľudia v dôchodkovom veku.
Významným zdrojom zaostávania je podľa Valachyho kvalita ľudského kapitálu. "Medzinárodné testovania však naznačujú, že relatívne uspokojivú kvalitu ľudského kapitálu dosahujeme najmä vďaka populácii 40- a viacročných. Pri mladších vekových kohortách začína Slovensko výraznejšie zaostávať, čo je výstraha do budúcnosti. Ak sa nepodarí zvrátiť negatívny trend poklesu kvality ľudského kapitálu, pozorovaný napríklad aj v medzinárodných testovaniach, o pár rokov bude nízka úroveň zručností hlavnou príčinou ekonomického zaostávania," dodal riaditeľ IFP.
Z najnovšej analýzy IFP Ministerstva financií SR s názvom Reformný kompas slovenskej ekonomiky vyplýva, že Slovensko za predchádzajúcich desať rokov pomerne výrazne spomalilo dobiehanie najvyspelejších krajín EÚ. "Kým medzi rokmi 2000 až 2010 sme sa priblížili k európskemu priemeru o 23 percentuálnych bodov, od roku 2010 doteraz sme dosiahli úroveň 8 až 10 percentuálnych bodov. Bez prijatia štrukturálnych reforiem hrozí, že tempo ekonomického dobiehania bude klesať aj naďalej," uviedli v analýze analytici IFP.
IFP vo svojej analýze definuje tri najväčšie výzvy pre ekonomickú konvergenciu Slovenska, a to alokačnú efektívnosť (inštitúcie), trh práce a vzdelávanie. Z pohľadu kvality života analýza ako najväčšie výzvy identifikuje bývanie, zdravie a vzdelávanie.
