Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úrady práce by sa mali zamerať najmä na prácu s nízkokvalifikovanými a dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie.
Autor TASR
Bratislava 24. októbra (TASR) - Úrady práce by sa mali zamerať najmä na prácu s nízkokvalifikovanými a dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie. Tí totiž patria k ťažšie zamestnateľným a nákladnejším skupinám pre štát. Najviac finančne podporované typy nástrojov aktívnych opatrení trhu práce (AOTP) nesmerujú na prioritné skupiny dlhodobo nezamestnaných, podpora ich verejného zamestnávania sa nejaví úspešná. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR a Analytického centra rezortu práce.
Priemerné náklady na aktívne a pasívne politiky na nezamestnaného predstavujú 1500 eur ročne. Jednotkové náklady štátu na pasívne politiky na najdlhšie nezamestnaných dosahujú zhruba 7300 eur, ak sú ľudia bez práce 5,2 roka. Priemerný nezamestnaný stojí štát približne 2300 eur za 2,6 roka. "Celkové výdavky úradov a ústredia práce dosiahli v roku 2015 1,5 miliardy eur, z čoho 79,1 % tvorili sociálne dávky, 8,8 % aktívne opatrenia trhu práce (AOTP) a 12,1 % prevádzkové náklady a kapitálové výdavky," vyčíslili analytici v analýze s tým, že oproti zahraničiu sú výdavky úradov práce na služby zamestnanosti relatívne nižšie.
V efektivite práce s nezamestnanými sa pritom jednotlivé úrady práce líšia aj pri zohľadnení regionálnych podmienok na trhu práce. "Na úspešnosť pri umiestňovaní nezamestnaných na trhu práce má negatívny vplyv najmä vyššie pracovné zaťaženie zamestnancov úradov práce a dlhšia doba nezamestnanosti. Efektívnejšie umiestňovanie na trhu práce by mohlo priniesť dodatočné zamestnanie zhruba 5700 nezamestnaných a úsporu na výdavkoch štátu vo výške približne 7 miliónov eur ročne," uviedli analytici.
Organizačná reforma úradov práce síce navýšila kapacity pre prácu s nezamestnanými, ale záťaž zamestnancov je naďalej vyššia ako v zahraničí. "Oproti slovenskému priemeru je záťaž vyššia najmä v okresoch s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti," píše sa v analýze.
Ukázalo sa však, že z hľadiska využívania finančných prostriedkov, sú najviac finančne podporované typy nástrojov AOTP odlišné ako v zahraničí a nesmerujú na prioritné skupiny. "Významná časť výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce smeruje na krátkodobo nezamestnaných, a to približne 60 %, a na ťažšie zamestnateľné skupiny dlhodobo nezamestnaných ostáva iba zhruba 40 % zdrojov. Prevláda dotovanie pracovných miest a zaostáva financovanie vzdelávacích a tréningových programov," uvádza sa v analýze.
Napríklad, podpora verejného zamestnávania na Slovensku sa nejaví úspešná pri zamestnávaní cieľovej skupiny dlhodobo nezamestnaných. V prípade aktivačných prác majú podľa analytikov skôr formu sociálnej politiky. "Relatívne úspešnejšie nástroje zase nemajú za cieľ zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných. Krátkodobá podpora v podobe absolventskej praxe a dobrovoľníckej činnosti je z pohľadu nákladovej efektívnosti relatívne úspešná. Nástroje dotovania ceny práce mladých do 29 rokov zlepšujú výsledky účastníkov, ale ich nákladová efektívnosť je relatívne nízka," podotkli analytici.
Úrady práce by sa tak mali zamerať najmä na rizikové skupiny nezamestnaných. Viac zdrojov by malo ísť na poradenstvo. Zvýšiť by sa mal podiel zamestnancov prvého kontaktu na úradoch práce najmä v okresoch s vysokou nezamestnanosťou. Taktiež by sa malo uprednostniť využívanie vzdelávacích programov prepojených na potreby trhu práce.
V rámci rezortu by sa mali vybudovať analytické kapacity po vzore IFP. "Pravidelne a systematicky vyhodnocovať politiky v oblasti trhu práce podľa konceptu Hodnoty za peniaze. Výstupy využívať pri príprave rozpočtu," odporúčajú analytici. Tento útvar by mal pravidelne vyhodnocovať účinnosť a efektivitu vynaložených peňazí na opatrenia zamerané na znižovanie nezamestnanosti, optimalizovať by sa mali aj náklady úradov práce, zvyšovať produktivitu zamestnancov služieb zamestnanosti.
Priemerné náklady na aktívne a pasívne politiky na nezamestnaného predstavujú 1500 eur ročne. Jednotkové náklady štátu na pasívne politiky na najdlhšie nezamestnaných dosahujú zhruba 7300 eur, ak sú ľudia bez práce 5,2 roka. Priemerný nezamestnaný stojí štát približne 2300 eur za 2,6 roka. "Celkové výdavky úradov a ústredia práce dosiahli v roku 2015 1,5 miliardy eur, z čoho 79,1 % tvorili sociálne dávky, 8,8 % aktívne opatrenia trhu práce (AOTP) a 12,1 % prevádzkové náklady a kapitálové výdavky," vyčíslili analytici v analýze s tým, že oproti zahraničiu sú výdavky úradov práce na služby zamestnanosti relatívne nižšie.
V efektivite práce s nezamestnanými sa pritom jednotlivé úrady práce líšia aj pri zohľadnení regionálnych podmienok na trhu práce. "Na úspešnosť pri umiestňovaní nezamestnaných na trhu práce má negatívny vplyv najmä vyššie pracovné zaťaženie zamestnancov úradov práce a dlhšia doba nezamestnanosti. Efektívnejšie umiestňovanie na trhu práce by mohlo priniesť dodatočné zamestnanie zhruba 5700 nezamestnaných a úsporu na výdavkoch štátu vo výške približne 7 miliónov eur ročne," uviedli analytici.
Organizačná reforma úradov práce síce navýšila kapacity pre prácu s nezamestnanými, ale záťaž zamestnancov je naďalej vyššia ako v zahraničí. "Oproti slovenskému priemeru je záťaž vyššia najmä v okresoch s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti," píše sa v analýze.
Ukázalo sa však, že z hľadiska využívania finančných prostriedkov, sú najviac finančne podporované typy nástrojov AOTP odlišné ako v zahraničí a nesmerujú na prioritné skupiny. "Významná časť výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce smeruje na krátkodobo nezamestnaných, a to približne 60 %, a na ťažšie zamestnateľné skupiny dlhodobo nezamestnaných ostáva iba zhruba 40 % zdrojov. Prevláda dotovanie pracovných miest a zaostáva financovanie vzdelávacích a tréningových programov," uvádza sa v analýze.
Napríklad, podpora verejného zamestnávania na Slovensku sa nejaví úspešná pri zamestnávaní cieľovej skupiny dlhodobo nezamestnaných. V prípade aktivačných prác majú podľa analytikov skôr formu sociálnej politiky. "Relatívne úspešnejšie nástroje zase nemajú za cieľ zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných. Krátkodobá podpora v podobe absolventskej praxe a dobrovoľníckej činnosti je z pohľadu nákladovej efektívnosti relatívne úspešná. Nástroje dotovania ceny práce mladých do 29 rokov zlepšujú výsledky účastníkov, ale ich nákladová efektívnosť je relatívne nízka," podotkli analytici.
Úrady práce by sa tak mali zamerať najmä na rizikové skupiny nezamestnaných. Viac zdrojov by malo ísť na poradenstvo. Zvýšiť by sa mal podiel zamestnancov prvého kontaktu na úradoch práce najmä v okresoch s vysokou nezamestnanosťou. Taktiež by sa malo uprednostniť využívanie vzdelávacích programov prepojených na potreby trhu práce.
V rámci rezortu by sa mali vybudovať analytické kapacity po vzore IFP. "Pravidelne a systematicky vyhodnocovať politiky v oblasti trhu práce podľa konceptu Hodnoty za peniaze. Výstupy využívať pri príprave rozpočtu," odporúčajú analytici. Tento útvar by mal pravidelne vyhodnocovať účinnosť a efektivitu vynaložených peňazí na opatrenia zamerané na znižovanie nezamestnanosti, optimalizovať by sa mali aj náklady úradov práce, zvyšovať produktivitu zamestnancov služieb zamestnanosti.
