Bratislava 7. júna (TASR) - Od roku 2019 je sektor cestovného ruchu na Slovensku podporovaný cez rekreačné poukazy a zníženú 10 % daň z pridanej hodnoty (DPH) na ubytovacie služby. Tieto opatrenia priniesli nárast počtu registrovaných prenocovaní približne o 10 % alebo 1 milión dodatočných prenocovaní. Odhadujú to analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií.

"Takto zvýšená turistická aktivita síce zvýšila tržby a rovnakým dielom aj náklady, no nezmenila ziskovosť firiem ani vývoj zamestnanosti či miezd v sektore. Čo sa týka zníženej sadzby DPH na ubytovanie, naše výsledky ako aj empirický výskum naznačujú, že k poklesu konečných cien po znížení DPH nedochádza alebo dochádza len čiastočne, a to aj napriek tomu, že sa nižšia cena pre zákazníkov často uvádza ako zamýšľaný cieľ opatrenia," konštatovali analytici v aktuálnom komentári.

Vyhodnotenie vplyvu zníženej sadzby DPH a rekreačných poukazov na ekonomickú a turistickú aktivitu v sektore spravili na základe porovnania s vývojom v štátoch s podobným rozsahom turizmu. Tento prístup neumožňuje rozlíšiť efekty oboch opatrení, na základe ďalšieho odhadu však prisudzujú hlavný vplyv rekreačným poukazom. Tie využívalo na začiatku viac ako 200.000 zamestnancov a boli spojené s fiškálnym vplyvom do 30 miliónov eur ročne. Podpora turizmu cez nižšiu DPH stála rozpočet tiež približne 30 miliónov eur.

Sezónne očistené porovnanie s európskymi krajinami podľa analytikov naznačuje, že od začiatku roka 2019 na Slovensku viditeľne stúpol počet prenocovaní domácimi turistami. "Porovnanie členských štátov EÚ s podobnou mierou prenocovaní domácich turistov na obyvateľa indikuje, že od roku 2019 sa tempo rastu prenocovaní slovenských domácich turistov výrazne zrýchlilo. Oproti januáru 2018 bol počet prenocovaní domácich turistov na Slovensku o 28 % vyšší, zatiaľ čo priemer porovnateľných krajín bol vyšší iba o 9,5 %," vyčíslili ekonómovia IFP.

Dodatočné prenocovania podľa nich pomohli tržbám v odvetví, ale zvýšili aj náklady a ziskovosť ostala takmer nezmenená. Z nákladových položiek sa zvýšili osobné náklady, čo mohlo byť čiastočne spôsobené aj zvýšením minimálnej mzdy a rastom príplatkov za sviatky a víkendy. Zvýšili sa aj náklady na služby, spotreba energií aj upratovacie služby mali priestor rásť vzhľadom na väčší dopyt po ubytovaní. "Keďže osobné náklady a služby tvoria významnú časť variabilných nákladov, dodatočné prenocovania nepriniesli rast marží a ziskovosti v sektore za rok 2019, aj keď zvýšili výnosy," vysvetlili analytici.

Efekt rekreačných poukazov na zamestnanosť a mzdy v sektore ubytovania nebol podľa nich výrazný. Údaje Štatistického úradu (ŠÚ) SR ukázali zvýšenie počtu zamestnaných v roku 2019 na úrovni 2,5 % a v gastro sektore o 3,9 %. "Tieto rasty sa však nevymykajú dynamike z minulých rokov, inými slovami, nie je na nich vidieť porovnateľne silný efekt ako v prípade prenocovaní," upozornili ekonómovia.

V roku 2019 rástli aj mzdy v sektore ubytovania a reštaurácií a dosahovali vysoké úrovne, no tento jav sa dial naprieč celou ekonomikou. "Priemerné mzdy zamestnancov v ubytovaní rástli dynamickým tempom, ale na základe dostupných údajov nevieme povedať, či sú za vyššie mzdy zodpovedné rekreačné poukazy alebo všeobecne silný trh práce v roku 2019," doplnili analytici IFP.