Podľa ILO blokády a obmedzenia vo firmách a verejnom živote zredukovali minulý rok počet pracovných hodín na celom svete o 8,8 %.
Autor TASR
Ženeva 25. januára (TASR) - Pandémia nového koronavírusu si minulý rok vyžiadala obrovskú daň na globálnom trhu práce. Medzinárodná organizácia práce (ILO) v pondelok vo svojej správe uviedla, že minulý rok zaniklo až štyrikrát viac pracovných miest ako počas najhoršej fázy svetovej finančnej krízy v roku 2009.
Podľa ILO blokády a obmedzenia vo firmách a verejnom živote zredukovali minulý rok počet pracovných hodín na celom svete o 8,8 %. To zodpovedá strate 255 miliónov pracovných miest na plný úväzok, čo je štvornásobne viac ako počas krízy pred vyše 10 rokmi.
„Toto bola najťažšia kríza na trhu práce od tzv. Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Jej vplyv je oveľa väčší ako vplyv globálnej finančnej krízy v roku 2009,“ uviedol generálny riaditeľ ILO Guy Ryder na virtuálnom brífingu.
Pokles počtu odpracovaných hodín bol podľa neho takmer rovnako rozdelený medzi skrátenie pracovného času a „bezprecedentné“ straty pracovných miest.
Z údajov ILO vyplýva, že globálna nezamestnanosť vzrástla v minulom roku o 1,1 % alebo 33 miliónov osôb na celkovo 220 miliónov nezamestnaných. Ďalších 81 miliónov ľudí sa buď nezaregistrovalo ako nezamestnaní, alebo úplne prestalo hľadať zamestnanie, skonštatoval Ryder. Dôvodom sú obmedzenia, ktoré zvlášť tvrdo zasiahli firmy v odvetví služieb, ako sú reštaurácie, bary, obchody či hotely. Mnohí sa tiež v súčasnej situácii vzdali hľadania novej práce.
Pokles odpracovaných hodín sa premietol aj do straty príjmov z práce v minulom roku. Tie ILO odhaduje na 3,7 bilióna USD (30,45 bilióna eur), čo zodpovedá 4,4 % globálneho hrubého domáceho produktu (HDP). Ryder to označil za „mimoriadne číslo“, pričom vlaňajšia redukcia odpracovaných hodín a príjmov najviac zasiahla ženy a mladých ľudí.
Presnejšie, v roku 2020 prišlo podľa ILO o prácu 5 % žien a 3,9 % mužov. Ženy totiž častejšie pracujú v najpostihnutejších odvetviach hospodárstva a tiež nesú na pleciach väčšie bremeno v podobe starostlivosti o deti, ktoré museli po zatvorení škôl zostať doma.
A mnoho mladých ľudí odložilo pokus o vstup na trh práce vzhľadom na komplikované podmienky v minulom roku, zistila ILO a varovala, že existuje „až príliš reálne riziko stratenej generácie“.
Pondelková správa tiež poukázala na nerovnomerný vplyv pandémie na rôzne odvetvia, pričom najpostihnutejšie sú ubytovacie a stravovacie služby, ktoré vykazujú pokles zamestnanosti o viac ako 20 %.
Správy o niekoľkých bezpečných a účinných vakcínach proti ochoreniu COVID-19 tak vyvolali nádej, že svet bude čoskoro schopný udržať pandémiu na uzde.
ILO však varovala, že vyhliadky na oživenie globálneho trhu práce v tomto roku sú „pomalé, nerovnomerné a neisté“. Vo svojej správe predpovedá, že k zotavovaniu a návratu pracovných miest dôjde až v druhej polovici roka, a aj to bude závisieť od zníženia počtu nových nakazených a zavedenia vakcín. Aktuálne pritom počet infikovaných v mnohých krajinách stúpa alebo zostáva vysoký a distribúcia vakcín je stále pomalá.
ILO v správe načrtla tri scenáre obnovy v roku 2021 v závislosti od podporných opatrení na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni.
V najpesimistickejšom scenári predpovedá pokles odpracovaných hodín v tomto roku o 4,6 %. A aj jej najoptimistickejší scenár predpokladá, že sa pracovný čas zníži o ďalších 1,3 %, čo zodpovedá strate 36 miliónov pracovných miest na plný úväzok.
Podľa ILO blokády a obmedzenia vo firmách a verejnom živote zredukovali minulý rok počet pracovných hodín na celom svete o 8,8 %. To zodpovedá strate 255 miliónov pracovných miest na plný úväzok, čo je štvornásobne viac ako počas krízy pred vyše 10 rokmi.
„Toto bola najťažšia kríza na trhu práce od tzv. Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Jej vplyv je oveľa väčší ako vplyv globálnej finančnej krízy v roku 2009,“ uviedol generálny riaditeľ ILO Guy Ryder na virtuálnom brífingu.
Pokles počtu odpracovaných hodín bol podľa neho takmer rovnako rozdelený medzi skrátenie pracovného času a „bezprecedentné“ straty pracovných miest.
Z údajov ILO vyplýva, že globálna nezamestnanosť vzrástla v minulom roku o 1,1 % alebo 33 miliónov osôb na celkovo 220 miliónov nezamestnaných. Ďalších 81 miliónov ľudí sa buď nezaregistrovalo ako nezamestnaní, alebo úplne prestalo hľadať zamestnanie, skonštatoval Ryder. Dôvodom sú obmedzenia, ktoré zvlášť tvrdo zasiahli firmy v odvetví služieb, ako sú reštaurácie, bary, obchody či hotely. Mnohí sa tiež v súčasnej situácii vzdali hľadania novej práce.
Pokles odpracovaných hodín sa premietol aj do straty príjmov z práce v minulom roku. Tie ILO odhaduje na 3,7 bilióna USD (30,45 bilióna eur), čo zodpovedá 4,4 % globálneho hrubého domáceho produktu (HDP). Ryder to označil za „mimoriadne číslo“, pričom vlaňajšia redukcia odpracovaných hodín a príjmov najviac zasiahla ženy a mladých ľudí.
Presnejšie, v roku 2020 prišlo podľa ILO o prácu 5 % žien a 3,9 % mužov. Ženy totiž častejšie pracujú v najpostihnutejších odvetviach hospodárstva a tiež nesú na pleciach väčšie bremeno v podobe starostlivosti o deti, ktoré museli po zatvorení škôl zostať doma.
A mnoho mladých ľudí odložilo pokus o vstup na trh práce vzhľadom na komplikované podmienky v minulom roku, zistila ILO a varovala, že existuje „až príliš reálne riziko stratenej generácie“.
Pondelková správa tiež poukázala na nerovnomerný vplyv pandémie na rôzne odvetvia, pričom najpostihnutejšie sú ubytovacie a stravovacie služby, ktoré vykazujú pokles zamestnanosti o viac ako 20 %.
Správy o niekoľkých bezpečných a účinných vakcínach proti ochoreniu COVID-19 tak vyvolali nádej, že svet bude čoskoro schopný udržať pandémiu na uzde.
ILO však varovala, že vyhliadky na oživenie globálneho trhu práce v tomto roku sú „pomalé, nerovnomerné a neisté“. Vo svojej správe predpovedá, že k zotavovaniu a návratu pracovných miest dôjde až v druhej polovici roka, a aj to bude závisieť od zníženia počtu nových nakazených a zavedenia vakcín. Aktuálne pritom počet infikovaných v mnohých krajinách stúpa alebo zostáva vysoký a distribúcia vakcín je stále pomalá.
ILO v správe načrtla tri scenáre obnovy v roku 2021 v závislosti od podporných opatrení na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni.
V najpesimistickejšom scenári predpovedá pokles odpracovaných hodín v tomto roku o 4,6 %. A aj jej najoptimistickejší scenár predpokladá, že sa pracovný čas zníži o ďalších 1,3 %, čo zodpovedá strate 36 miliónov pracovných miest na plný úväzok.