Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tiež je presvedčený, že absencia reforiem vedie k nízkej kvalite verejných služieb, najmä v zdravotníctve a školstve, rovnako ako k rastu byrokracie, nízkej efektívnosti výberu daní.
Autor TASR
Bratislava 15. novembra (TASR) - Slovensko po Nežnej revolúcii zvládlo potrebné reformy na to, aby ekonomika začala fungovať. Podarilo sa naštartovať najmä zaostalý priemysel. Myslí si to exminister financií Ivan Mikloš. V porovnaní spred roka 1989 podľa neho štát dosiahol zásadné zlepšenie, ale je ešte potrebné toho veľa urobiť. Podľa neho krajina stále čelí výzvam, napríklad v oblasti znižovania korupcie, potrebné je aj zlepšiť vymožiteľnosť práva.
Mikloš konštatuje, že slovenská ekonomika prešla od Nežnej revolúcie zásadnými zmenami. "Z centrálne plánovanej, direktívne riadenej, zaostávajúcej a neefektívnej ekonomiky sa zmenila na fungujúcu trhovú ekonomiku, aj keď zatiaľ zameranú na masovú priemyselnú veľkovýrobu," uviedol pre TASR Mikloš.
Každá centrálne plánovaná ekonomika bola po páde komunizmu podľa jeho slov vystavená šokom a poklesu. "Bolo to dané nahromadeným negatívnym dedičstvom komunistického režimu a centrálne plánovanej ekonomiky. Avšak vďaka zvládnutej reforme v rokoch 1990 - 1992, počas posledných dvoch rokov Československa, bola transformačná recesia na Slovensku omnoho kratšia a plytšia ako v krajinách, kde to nezvládli a nevyhli sa hyperinflácii, chaosu a dlhodobej recesii," konštatuje Mikloš. Podľa neho sa to týka napríklad Ruska, Ukrajiny, Moldavska, Bulharska či Rumunska.
"Vďaka reformám a veľkému prílevu priamych zahraničných investícií sme dokázali reštrukturalizovať zaostalý priemysel na exportne orientovanú výrobu automobilov a iných relatívne sofistikovaných výrobkov. V tejto oblasti sme uspeli najmä vďaka reformám dvoch Dzurindových vlád v rokoch 1998 až 2006, ako aj vďaka vstupu do Európskej únie a eurozóny," myslí si Mikloš.
Problém však vidí v tom, že efekty reforiem Dzurindových vlád postupne vyprchávajú, čo je podľa neho ešte posilnené ich deformovaním a čiastočným rušením po roku 2006 a nové potrebné reformy vlády vedené Smerom-SD sa po tomto roku nerobili. "Takže dochádza k tomu, že postupne strácame konkurencieschopnosť v masovej priemyselnej veľkovýrobe, ale vlády nevytvárajú predpoklady na reštrukturalizáciu ekonomiky a prechod k rastu ťahanému inováciami, k ekonomike založenej na sofistikovanej produkcii a službách s vyššou pridanou hodnotou," doplnil Mikloš.
Z politického hľadiska je podľa neho Slovensko v súčasnosti liberálnou demokraciou so slobodnou trhovou ekonomikou. "Sme na tom dokonca lepšie ako Maďarsko alebo Poľsko. Najväčšou slabinou je slabá vymožiteľnosť práva, nedostatočná nezávislosť a profesionalita súdnictva, prokuratúry a vyšetrovateľov a vysoká korupcia," vymenúva Mikloš.
Tiež je presvedčený, že absencia reforiem vedie k nízkej kvalite verejných služieb, najmä v zdravotníctve a školstve, rovnako ako k rastu byrokracie, nízkej efektívnosti výberu daní, zhoršujúcemu sa podnikateľskému prostrediu. "Takže v porovnaní s obdobím spred roka 1989 sme dosiahli zásadné zlepšenie, avšak oproti tomu, čo by sme ako krajina potrebovali, musíme urobiť ešte omnoho viac," dodal Mikloš.
Mikloš konštatuje, že slovenská ekonomika prešla od Nežnej revolúcie zásadnými zmenami. "Z centrálne plánovanej, direktívne riadenej, zaostávajúcej a neefektívnej ekonomiky sa zmenila na fungujúcu trhovú ekonomiku, aj keď zatiaľ zameranú na masovú priemyselnú veľkovýrobu," uviedol pre TASR Mikloš.
Každá centrálne plánovaná ekonomika bola po páde komunizmu podľa jeho slov vystavená šokom a poklesu. "Bolo to dané nahromadeným negatívnym dedičstvom komunistického režimu a centrálne plánovanej ekonomiky. Avšak vďaka zvládnutej reforme v rokoch 1990 - 1992, počas posledných dvoch rokov Československa, bola transformačná recesia na Slovensku omnoho kratšia a plytšia ako v krajinách, kde to nezvládli a nevyhli sa hyperinflácii, chaosu a dlhodobej recesii," konštatuje Mikloš. Podľa neho sa to týka napríklad Ruska, Ukrajiny, Moldavska, Bulharska či Rumunska.
"Vďaka reformám a veľkému prílevu priamych zahraničných investícií sme dokázali reštrukturalizovať zaostalý priemysel na exportne orientovanú výrobu automobilov a iných relatívne sofistikovaných výrobkov. V tejto oblasti sme uspeli najmä vďaka reformám dvoch Dzurindových vlád v rokoch 1998 až 2006, ako aj vďaka vstupu do Európskej únie a eurozóny," myslí si Mikloš.
Problém však vidí v tom, že efekty reforiem Dzurindových vlád postupne vyprchávajú, čo je podľa neho ešte posilnené ich deformovaním a čiastočným rušením po roku 2006 a nové potrebné reformy vlády vedené Smerom-SD sa po tomto roku nerobili. "Takže dochádza k tomu, že postupne strácame konkurencieschopnosť v masovej priemyselnej veľkovýrobe, ale vlády nevytvárajú predpoklady na reštrukturalizáciu ekonomiky a prechod k rastu ťahanému inováciami, k ekonomike založenej na sofistikovanej produkcii a službách s vyššou pridanou hodnotou," doplnil Mikloš.
Z politického hľadiska je podľa neho Slovensko v súčasnosti liberálnou demokraciou so slobodnou trhovou ekonomikou. "Sme na tom dokonca lepšie ako Maďarsko alebo Poľsko. Najväčšou slabinou je slabá vymožiteľnosť práva, nedostatočná nezávislosť a profesionalita súdnictva, prokuratúry a vyšetrovateľov a vysoká korupcia," vymenúva Mikloš.
Tiež je presvedčený, že absencia reforiem vedie k nízkej kvalite verejných služieb, najmä v zdravotníctve a školstve, rovnako ako k rastu byrokracie, nízkej efektívnosti výberu daní, zhoršujúcemu sa podnikateľskému prostrediu. "Takže v porovnaní s obdobím spred roka 1989 sme dosiahli zásadné zlepšenie, avšak oproti tomu, čo by sme ako krajina potrebovali, musíme urobiť ešte omnoho viac," dodal Mikloš.
