Bratislava 21. marca (TASR) – Nízka finančná gramotnosť v kombinácii s chybami v regulácii vystavujú státisíce ľudí, vrátane klientov nebankových spoločností, riziku zadlžovania sa za neprimeraných podmienok. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), podľa ktorej Slováci nevnímajú rozdiely medzi korektnými a nekorektnými nebankovkami, ani nedokážu rozpoznať mimoriadne drahú ponuku úveru.

Ako uviedli predstavitelia INEKO na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave, služby nebankových spoločností na Slovensku využíva približne 700.000 ľudí. Je to viac ako tretina počtu klientov bánk. Napriek tomu až 90 % ľudí podľa prieskumu vníma pôsobenie nebankoviek negatívne. Zároveň však 40 % pripúšťa, že bez nich by si časť ľudí požičiavala s ešte horšími podmienkami od úžerníkov.

Prieskum napríklad ukázal, že polovica ľudí nesúhlasí s tvrdením, že na trhu sú aj korektné nebankovky. „Je to hlavne spôsobené tým, že nekorektné praktiky na Slovensku nie sú spájané s konkrétnymi firmami, ktoré ich uplatňujú, čo by tieto firmy diskvalifikovalo a vytláčalo z trhu, ale väčšinou sa hovorí len všeobecne o nebankovkách,“ zdôvodnil analytik INEKO Ján Kovalčík.

Iba 13 % Slovákov by pravdepodobne vedelo poradiť známemu, ktorý si potrebuje požičať a v banke nepochodil, pri výbere nebankovky. Určite by si na to trúfli iba 2 % opýtaných. Za hlavný dôvod problémov s úvermi označilo až 63 % respondentov zlyhanie dlžníka, veriteľ je podľa nich na vine len v pätine prípadov. „Cesta k problémom sa primárne začína neuvedomením si vysokej ceny úverov a precenením vlastných schopností splácať takýto úver,“ zdôraznil Kovalčík.

Analytici z INEKO sa domnievajú, že politici venujú príliš veľa pozornosti tvrdým reguláciám, ako sú úrokové stropy či licencovanie nebankoviek. Aj na základe nedávno prijatých opatrení viaceré spoločnosti ohlásili odchod z trhu. „Existuje riziko, že pomerne veľká časť týchto klientov bude odkázaná na požičiavanie si za možno ešte horších podmienok, môže to spôsobiť nárast čierneho trhu,“ upozornil riaditeľ inštitútu Peter Goliaš.

Takéto tvrdé regulácie preto analytici nepovažujú na najefektívnejší spôsob riešenia situácie na trhu. „Vláda zanedbáva mäkšie formy regulácie, ktoré by mohli byť oveľa účinnejšie,“ myslí si Goliaš. Ide napríklad o menovanie spoločností s nekorektnými praktikami alebo zrozumiteľné informovanie spotrebiteľov o kľúčových parametroch úveru v návrhu zmluvy.

Inštitút je presvedčený, že štát zlyháva aj vo vzdelávaní obyvateľstva vo finančnej oblasti. V medzinárodných rebríčkoch sa Slovensko nachádza na posledných priečkach. „Je tu veľké zaostávanie vo finančnej gramotnosti a vláda nerobí dostatočné kroky na to, aby takéto zaostávanie riešila. Odporúčame, aby zaradila do národných testov oveľa viac príkladov na finančnú gramotnosť, pretože si myslíme, že tým zmení motivácie škôl a dlhodobo to môže pomôcť prevencii, aby ľudia boli lepšie vyzbrojení voči nekorektným praktikám,“ uzavrel Goliaš.