Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výška výnosov z dražieb v poslednom období pre rýchly rast ceny povoleniek stúpa a dosiahla už hranicu 60 eur za tonu vypusteného oxidu uhličitého.
Autor TASR
Bratislava 25. októbra (TASR) – Zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami zvýšilo ceny elektrickej energie, a tým aj náklady priemyselných podnikov, ktoré tak cez cenu elektriny platia za dekarbonizáciu, i keď samé emisie nevypúšťajú. Slovensko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré využívajú možnosť kompenzácie týchto nákladov pre firmy iba v minimálnej miere a pre zachovanie niektorých energeticky náročných prevádzok bude treba tieto kompenzácie z Envirofondu výrazne zvýšiť. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
„Podmienky kompenzácií na Slovensku patria medzi menej štedré, štát nevyužíva možnosti vlastných zákonov. Ak nemá dôjsť k presunu týchto výrob do zahraničia, budú potrebné zmeny v legislatíve,“ uviedli analytici INESS. Ukončenie činnosti týchto firiem by prinieslo vysoký rast nezamestnanosti v regiónoch a zároveň aj ďalší rast ceny elektrickej energie, nakoľko by sa fixné náklady sústavy rozpočítali na nižší odber elektriny pre zostávajúcich odberateľov.
S kompenzáciou nepriamych nákladov uhlíka z výnosov z predaja emisných povoleniek slovenská legislatíva ráta, no zároveň vláde umožňuje o využití týchto prostriedkov voľne rozhodovať. „Namiesto zákonného minima vo výške 7,5 % vláda za rok 2020 alokovala na kompenzácie nepriamych nákladov len 1,24 % z výnosov z dražieb,“ spresnili analytici. Takáto výška kompenzácií podľa nich zhoršuje konkurencieschopnosť podnikov s vysokou energetickou náročnosťou výroby nielen voči krajinám mimo Európskej únie, ale aj v porovnaní s veľkou časťou firiem v EÚ.
Výška výnosov z dražieb v poslednom období pre rýchly rast ceny povoleniek stúpa a dosiahla už hranicu 60 eur za tonu vypusteného oxidu uhličitého. Zatiaľ čo v minulých rokoch bol výnos z dražieb emisných povoleniek okolo 240 miliónov eur, v tomto roku sa odhady pohybujú od 350 až do 400 miliónov eur.
„Podľa nášho názoru by pravidlá kompenzácií mali byť nastavené tak, aby vláda nezasahovala z rôznych iných dôvodov do vyplatenej sumy, ale aby schéma bola nastavená transparentne a predvídateľne do budúcnosti,“ uviedol INESS.
Analytici zároveň navrhli, aby boli kompenzácie vyplácané vo výške, ktorú umožňuje európska legislatíva, to je maximálne 25 % z dražieb povoleniek a 75 % oprávnených nákladov podnikov. Pre otvorenie schémy kompenzácie pre všetky podniky INESS navrhuje aj zrušenie minimálnej hranice jednej gigawatthodiny (GWh) odberu elektrickej energie. „Súčasne so zrušením tejto podmienky by sa malo zrušiť aj súčasné obmedzenie, podľa ktorého sa prvá GWh neprepláca,“ dodali analytici.
O využití balíka financií z aukcií emisných povoleniek rozhoduje ministerstvo životného prostredia, pod ktoré Envirofond patrí, spolu s ministerstvom financií. Ich predbežné reakcie na možné zvýšenie kompenzácií neboli príliš pozitívne. Využitie týchto prostriedkov okrem iného zvyšuje aj ostro sledovaný deficit rozpočtu verejných financií.
„Podmienky kompenzácií na Slovensku patria medzi menej štedré, štát nevyužíva možnosti vlastných zákonov. Ak nemá dôjsť k presunu týchto výrob do zahraničia, budú potrebné zmeny v legislatíve,“ uviedli analytici INESS. Ukončenie činnosti týchto firiem by prinieslo vysoký rast nezamestnanosti v regiónoch a zároveň aj ďalší rast ceny elektrickej energie, nakoľko by sa fixné náklady sústavy rozpočítali na nižší odber elektriny pre zostávajúcich odberateľov.
S kompenzáciou nepriamych nákladov uhlíka z výnosov z predaja emisných povoleniek slovenská legislatíva ráta, no zároveň vláde umožňuje o využití týchto prostriedkov voľne rozhodovať. „Namiesto zákonného minima vo výške 7,5 % vláda za rok 2020 alokovala na kompenzácie nepriamych nákladov len 1,24 % z výnosov z dražieb,“ spresnili analytici. Takáto výška kompenzácií podľa nich zhoršuje konkurencieschopnosť podnikov s vysokou energetickou náročnosťou výroby nielen voči krajinám mimo Európskej únie, ale aj v porovnaní s veľkou časťou firiem v EÚ.
Výška výnosov z dražieb v poslednom období pre rýchly rast ceny povoleniek stúpa a dosiahla už hranicu 60 eur za tonu vypusteného oxidu uhličitého. Zatiaľ čo v minulých rokoch bol výnos z dražieb emisných povoleniek okolo 240 miliónov eur, v tomto roku sa odhady pohybujú od 350 až do 400 miliónov eur.
„Podľa nášho názoru by pravidlá kompenzácií mali byť nastavené tak, aby vláda nezasahovala z rôznych iných dôvodov do vyplatenej sumy, ale aby schéma bola nastavená transparentne a predvídateľne do budúcnosti,“ uviedol INESS.
Analytici zároveň navrhli, aby boli kompenzácie vyplácané vo výške, ktorú umožňuje európska legislatíva, to je maximálne 25 % z dražieb povoleniek a 75 % oprávnených nákladov podnikov. Pre otvorenie schémy kompenzácie pre všetky podniky INESS navrhuje aj zrušenie minimálnej hranice jednej gigawatthodiny (GWh) odberu elektrickej energie. „Súčasne so zrušením tejto podmienky by sa malo zrušiť aj súčasné obmedzenie, podľa ktorého sa prvá GWh neprepláca,“ dodali analytici.
O využití balíka financií z aukcií emisných povoleniek rozhoduje ministerstvo životného prostredia, pod ktoré Envirofond patrí, spolu s ministerstvom financií. Ich predbežné reakcie na možné zvýšenie kompenzácií neboli príliš pozitívne. Využitie týchto prostriedkov okrem iného zvyšuje aj ostro sledovaný deficit rozpočtu verejných financií.
