Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z krajov sa v objeme investícií najlepšie "darilo" Košickému a Trnavskému kraju.
Autor TASR
Bratislava 27. augusta (TASR) - Najvyššia štátna investičná podpora na jedno vytvorené pracovné miesto bola 279.722 eur, čo je obdoba vyše 15 priemerných ročných mzdových nákladov na Slovensku. Dostala ju spoločnosť Volkswagen Slovakia, konkrétne jej pobočka v Martine. Nasledovala spoločnosť Porsche Werkzeugbau s podporou 142.000 eur na jedno vytvorené miesto, čo predstavuje 6,8 priemerných ročných mzdových nákladov. Informoval o tom Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) v publikácii Investičné stimuly v rokoch 2017 - 2022.
Opačným "extrémom" bola podľa autora publikácie Samuela Jurčišina dotácia na jedno vytvorené pracovné miesto pre firmu ZF Slovakia vo výške 5666 eur, čo predstavovalo náklad štyroch priemerných mesačných mzdových nákladov. "Ďalšie tri stimuly boli vo výške menej než 10.000 eur na jedno vytvorené pracovné miesto," priblížil. Konkrétne pre spoločnosti Fafrák & Fafrák so 7699 eurami a Arcondis Solutions s 9744 eurami na jedno pracovné miesto, čo zhodne predstavuje náklad šiestich priemerných miezd. Pod hranicu 10.000 eur na vytvorené pracovné miesto sa dostala aj spoločnosť Leyard Europe s s 8823 eurami.
"Musíme však poznamenať, že za posledné roky sa filozofia udeľovania stimulov načas posunula od cielenia pracovných miest k cieleniu pridanej hodnoty a podpory nových technológií, najmä s novým zákonom v roku 2017. V prípade spomínanej investície pre Volkswagen sa jednalo o podporu elektromobility. Smerovanie do najmenej rozvinutých okresov však bolo naďalej zdôrazňované, aj po nástupe novej vlády v roku 2020," priblížil Jurčišin.
Z krajov sa v objeme investícií najlepšie "darilo" Košickému a Trnavskému kraju. "Podporené investície v týchto krajoch dosiahli zhodný objem 360 miliónov eur. Kým Košický kraj má dlhodobo výraznejšie nadpriemernú nezamestnanosť, Trnavský kraj ju má dlhodobo veľmi nízku," dodal Jurčišin.
Najmenej sa "darilo" Bratislavskému kraju, ktorý žiadny investičný stimul za sledované obdobie nezískal, a Nitrianskemu kraju, ktorý stimuloval za sledované obdobie investície v hodnote 61 miliónov eur.
Výška priemerného stimulu na jedno pracovné miesto sa medzi jednotlivými rokmi značne líšila. Kým v roku 2018 išlo "len" o niečo vyše 16.000 eur na osobu, v roku 2022 podľa INESS "stálo" jedno pracovné miesto až 54.508 eur. Podiel investičných stimulov na výbere dane z príjmov právnických osôb dosahoval od 0,17 % po 2,8 %.
Podľa kategórie investičnej podpory od štátu 65 % stimulov predstavovala úľava na dani, následne 28 % dotácia na hmotný a nehmotný investičný majetok a sedem percent príspevok na vytvorené pracovné miesta.
Štátne investičné stimuly sú podľa Jurčišina vnímané ako nástroj na zmenšovanie regionálnych rozdielov. Vláda v rokoch 2017 - 2022 udelila 75 investičných stimulov v hodnote vyše 272 miliónov eur na projekty, ktoré vytvorili 9575 pracovných miest. "INESS však naďalej zdôrazňuje potrebu prejsť od stimulovania vybraných 'víťazov' prostredníctvom investičných stimulov k zlepšovaniu podnikateľského prostredia ako celku," uzavrel.
Opačným "extrémom" bola podľa autora publikácie Samuela Jurčišina dotácia na jedno vytvorené pracovné miesto pre firmu ZF Slovakia vo výške 5666 eur, čo predstavovalo náklad štyroch priemerných mesačných mzdových nákladov. "Ďalšie tri stimuly boli vo výške menej než 10.000 eur na jedno vytvorené pracovné miesto," priblížil. Konkrétne pre spoločnosti Fafrák & Fafrák so 7699 eurami a Arcondis Solutions s 9744 eurami na jedno pracovné miesto, čo zhodne predstavuje náklad šiestich priemerných miezd. Pod hranicu 10.000 eur na vytvorené pracovné miesto sa dostala aj spoločnosť Leyard Europe s s 8823 eurami.
"Musíme však poznamenať, že za posledné roky sa filozofia udeľovania stimulov načas posunula od cielenia pracovných miest k cieleniu pridanej hodnoty a podpory nových technológií, najmä s novým zákonom v roku 2017. V prípade spomínanej investície pre Volkswagen sa jednalo o podporu elektromobility. Smerovanie do najmenej rozvinutých okresov však bolo naďalej zdôrazňované, aj po nástupe novej vlády v roku 2020," priblížil Jurčišin.
Z krajov sa v objeme investícií najlepšie "darilo" Košickému a Trnavskému kraju. "Podporené investície v týchto krajoch dosiahli zhodný objem 360 miliónov eur. Kým Košický kraj má dlhodobo výraznejšie nadpriemernú nezamestnanosť, Trnavský kraj ju má dlhodobo veľmi nízku," dodal Jurčišin.
Najmenej sa "darilo" Bratislavskému kraju, ktorý žiadny investičný stimul za sledované obdobie nezískal, a Nitrianskemu kraju, ktorý stimuloval za sledované obdobie investície v hodnote 61 miliónov eur.
Výška priemerného stimulu na jedno pracovné miesto sa medzi jednotlivými rokmi značne líšila. Kým v roku 2018 išlo "len" o niečo vyše 16.000 eur na osobu, v roku 2022 podľa INESS "stálo" jedno pracovné miesto až 54.508 eur. Podiel investičných stimulov na výbere dane z príjmov právnických osôb dosahoval od 0,17 % po 2,8 %.
Podľa kategórie investičnej podpory od štátu 65 % stimulov predstavovala úľava na dani, následne 28 % dotácia na hmotný a nehmotný investičný majetok a sedem percent príspevok na vytvorené pracovné miesta.
Štátne investičné stimuly sú podľa Jurčišina vnímané ako nástroj na zmenšovanie regionálnych rozdielov. Vláda v rokoch 2017 - 2022 udelila 75 investičných stimulov v hodnote vyše 272 miliónov eur na projekty, ktoré vytvorili 9575 pracovných miest. "INESS však naďalej zdôrazňuje potrebu prejsť od stimulovania vybraných 'víťazov' prostredníctvom investičných stimulov k zlepšovaniu podnikateľského prostredia ako celku," uzavrel.
