Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
NESS spresnil, že nerovnosť sa ukazuje najmä pri bezdetných ľuďoch, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, no nemajú nárok na žiadnu dávku.
Autor TASR
Bratislava 11. júna (TASR) - Plošné vyplácanie 13. dôchodku je plytvaním verejných prostriedkov. V utorok na to upozornil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), podľa ktorého výdavky štátu presahujú ekonomické možnosti krajiny.
"Plošné poskytovanie dávok je plytvaním, ktoré do budúcna bude tlmiť rast ekonomiky a s tým aj príjmy obyvateľstva," uviedol analytik INESS Radovan Ďurana. Dodal, že problémom je v súčasnosti okrem iného aj plošné vyplácanie 13. dôchodku, ktorý dostávajú napríklad i dôchodcovia s príjmom nad 1000 eur mesačne.
Z údajov, ktoré si INESS vyžiadal od Sociálnej poisťovne, vyplýva, že k 31. januáru 2024 poberalo starobný dôchodok vyšší ako 1000 eur až 107.712 seniorov. Ďalších 377.366 starobných dôchodcov poberalo dávku od 685 do 999 eur, pričom priemerný dôchodok bol 671 eur. Viac ako čistú minimálnu mzdu pracujúceho človeka vo výške 616 eur poberalo mesačne 645.517 starobných dôchodcov, čo je 58 % všetkých seniorov. Nižší ako minimálny dôchodok poberali len štyri percentá dôchodcov.
INESS spresnil, že nerovnosť sa ukazuje najmä pri bezdetných ľuďoch, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, no nemajú nárok na žiadnu dávku. Na rozdiel od starobných dôchodcov človek s minimálnou mzdou obyčajne nevlastní nehnuteľnosť a jeho náklady a úroveň spotreby sú v porovnaní so seniorom poberajúcim starobný dôchodok vyššie.
Poskytovanie 13. dôchodku všetkým seniorom poberajúcim starobný dôchodok považuje Ďurana za plytvanie. Podľa neho by sa mal štát snažiť hľadať úspory všade tam, kde je to možné. V opačnom prípade hrozí, že nové dane budú brzdiť budúci rast miezd a príjmov Slovákov.
"Ak by 13. dôchodok nedostali seniori s mesačnou dávkou nad 1000 eur, tak úspora by dosiahla 65 miliónov eur. Ak by dávku zase nedostali seniori s dôchodkom vyšším, ako je čistá minimálna mzda, úspora by dosiahla 398 miliónov eur, čo je štvornásobok dodatočných príjmov z predpokladaného zvyšovania dane z príjmov fyzických osôb," uzavrel Ďurana.
"Plošné poskytovanie dávok je plytvaním, ktoré do budúcna bude tlmiť rast ekonomiky a s tým aj príjmy obyvateľstva," uviedol analytik INESS Radovan Ďurana. Dodal, že problémom je v súčasnosti okrem iného aj plošné vyplácanie 13. dôchodku, ktorý dostávajú napríklad i dôchodcovia s príjmom nad 1000 eur mesačne.
Z údajov, ktoré si INESS vyžiadal od Sociálnej poisťovne, vyplýva, že k 31. januáru 2024 poberalo starobný dôchodok vyšší ako 1000 eur až 107.712 seniorov. Ďalších 377.366 starobných dôchodcov poberalo dávku od 685 do 999 eur, pričom priemerný dôchodok bol 671 eur. Viac ako čistú minimálnu mzdu pracujúceho človeka vo výške 616 eur poberalo mesačne 645.517 starobných dôchodcov, čo je 58 % všetkých seniorov. Nižší ako minimálny dôchodok poberali len štyri percentá dôchodcov.
INESS spresnil, že nerovnosť sa ukazuje najmä pri bezdetných ľuďoch, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, no nemajú nárok na žiadnu dávku. Na rozdiel od starobných dôchodcov človek s minimálnou mzdou obyčajne nevlastní nehnuteľnosť a jeho náklady a úroveň spotreby sú v porovnaní so seniorom poberajúcim starobný dôchodok vyššie.
Poskytovanie 13. dôchodku všetkým seniorom poberajúcim starobný dôchodok považuje Ďurana za plytvanie. Podľa neho by sa mal štát snažiť hľadať úspory všade tam, kde je to možné. V opačnom prípade hrozí, že nové dane budú brzdiť budúci rast miezd a príjmov Slovákov.
"Ak by 13. dôchodok nedostali seniori s mesačnou dávkou nad 1000 eur, tak úspora by dosiahla 65 miliónov eur. Ak by dávku zase nedostali seniori s dôchodkom vyšším, ako je čistá minimálna mzda, úspora by dosiahla 398 miliónov eur, čo je štvornásobok dodatočných príjmov z predpokladaného zvyšovania dane z príjmov fyzických osôb," uzavrel Ďurana.
