Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zatiaľ čo v Bratislavskom samosprávnom kraji je podiel minimálnej mzdy na mediánovej okolo 45 %, tak napríklad v Prešovskom kraji už sa minimálna mzda blíži k úrovni 80 % mediánovej.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. augusta (TASR) – Rýchle zvyšovanie minimálnej mzdy na Slovensku má okrem zlepšenia podmienok pre niekoľko percent zamestnancov aj výrazne negatívne dosahy. Rast mzdových nákladov znižuje konkurencieschopnosť podnikateľov, zhoršuje regionálne rozdiely a zvyšuje verejné výdavky na štátnych zamestnancov a s nimi aj daňové zaťaženie. Vyplýva to z analýzy, ktorú v utorok zverejnil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz Iness.
Slovensko sa v uplynulých rokoch dostalo v pomere minimálnej mzdy k priemernej na druhé miesto v EÚ a pokiaľ bude schválené navrhované zvýšenie minimálnej mzdy na rezortom práce ohlásených 580 eur, bude spolu so Slovinskom zdieľať v tomto ukazovateli prvú priečku s 51 %.
Podľa analytika Iness Roberta Chovanculiaka debaty o výške minimálnej mzdy rozdelili diskutujúcich na dva tábory – zamestnávateľov a zamestnancov, alebo ich zástupcov. "Nie je to však iba o dvoch stranách. Je tu aj skupina nezamestnaných," pripomenul Chovanculiak. Slovensko sa podľa neho postupne rozdelilo na dva trhy práce. Jedným je Bratislavský, Trenčiansky, Trnavský a Nitriansky kraj s počtom voľných miest rovnakým alebo nižším, ako je nezamestnaných a ostatné, kde čakajú na jedno pracovné miesto desiatky ľudí.
"V okrese Rimavská Sobota je napríklad väčší počet nezamestnaných ľudí ako vo všetkých okresoch Bratislavy napriek tomu, že má niekoľkonásobne menší počet obyvateľov. Je to úplne neporovnateľný svet," upozornil Chovanculiak.
Podstatné rozdiely sú aj v priemerných mzdách v jednotlivých krajoch. Zatiaľ čo v Bratislavskom samosprávnom kraji je podiel minimálnej mzdy na mediánovej okolo 45 %, tak napríklad v Prešovskom kraji už sa minimálna mzda blíži k úrovni 80 % mediánovej. "To je veľmi nebezpečná hranica. Tam si môžeme byť istí, že minimálna mzda vytvára negatívne javy. Tam sú ľudia nezamestnaní aj kvôli tomu, že celkové mzdové náklady narástli na 800 eur mesačne, čo je veľa na taký chudobný kraj," podotkol Chovanculiak.
Slovensko je podľa štúdie inštitútu so 60 % na špici v podiele dlhodobo nezamestnaných ľudí. Pred našu krajinu sa v tomto porovnaní dostalo iba Grécko. "Vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných nie je na Slovensku rovnomerne distribuovaný. Najviac trpia východné regióny, kde je až 70 % dlhodobo nezamestnaných," upozornili analytici Iness v štúdii.
Chovanculiak pripomenul, že minimálna mzda nezvyšuje náklady iba zamestnávateľom s nízkopríjmovými zamestnancami. Na inštitút minimálnej mzdy je naviazaných 42 zákonov a cez príplatky a tarify zvyšuje mzdové náklady aj firmám, ktoré pracovníkov s nízkymi mzdami nemajú. To v konečnom dôsledku znižuje konkurencieschopnosť niektorých výrobcov. Ďalším negatívnym dôsledkom rýchleho rastu minimálnej mzdy je zvyšovanie nákladov vo verejnom sektore, ktorý má približne 27.000 zamestnancov s minimálnou mzdou.
Dohadovanie výšky minimálnej mzdy je podľa Iness každú jeseň politickým evergreenom. Analytici preto navrhujú odpojiť minimálnu mzdu od rozhodovania politikov a naviazať ju napríklad na produktivitu práce. Podľa Chovanculiaka by nebol problém ani jej naviazanie na priemernú mzdu, no záleží na výške percenta. Stranou Smer-SD navrhovaných 60 % je podľa analytika nereálne už aj preto, že takú výšku minimálnej mzdy v pomere k priemernej nemá žiadna krajina.
Rast výšky minimálnej mzdy má negatívny dosah na zamestnanosť nízkokvalifikovaných zamestnancov a Slovensko v tomto nie je výnimkou. Pokles nezamestnanosti v posledných rokoch treba pripísať najmä na účet celoeurópskeho rastu hospodárstva, informoval v utorok analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róbert Chovanculiak.
"Slovenskej ekonomike sa ako celku darí. Najlepšie to vyjadruje vývoj miery nezamestnanosti. Od prvého štvrťroku 2013 klesla z viac ako 14 % na súčasných 5,4 %. Hlavnú zásluhu na tomto vývoji však nemá domáca politika, ale externé faktory," povedal Chovanculiak. Rast minimálnej mzdy však podľa analytika nie je vhodný prostriedok, ako pomáhať chudým ľuďom, a väčšina štúdií ukazuje na negatívny vplyv zvyšovania minimálnej mzdy.
Chovanculiak spochybnil štúdie, ktoré negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy nenašli. Napríklad najčastejšie citovaná štúdia autorov Davida Carda a Alana Kruegera z roku 1994 tvrdí, že zvýšenie minimálnej mzdy pri porovnaní dvoch susedných miest v amerických štátoch New Jersey a Pensylvánia nesprevádzalo zvýšenie, ale, naopak, zníženie nezamestnanosti. Podľa Chovanculiaka autori zožali kritiku za spoľahlivosť telefonického prieskumu aj za samotnú techniku zberu dát a ďalší autori ich tvrdenia vyvrátili.
O žiadnych alebo iba mierne negatívnych dôsledkoch razantného rastu minimálnej mzdy z 9,32 USD (8,40 eura) na 15 USD za hodinu v roku 2014 v americkom meste Seattle hovorí aj štúdia skupiny ekonómov z Berkeley. Tú si však podľa Chovanculiaka objednali politici, až keď videli predbežné výsledky pôvodnej štúdie ekonómov z Washingtonskej univerzity, ktorá poukázala na pokles počtu odpracovaných hodín nízkokvalifikovaných ľudí o 6,9 %. To podľa autorov znamenalo stratu 5000 pracovných miest a v priemere pre nízko zarábajúceho zamestnanca čistú mesačnú stratu vo výške 74 USD. Autori z Washingtonu však mali podľa Chovanculiaka prístup k podrobným dátam a mohli tak spracovať oveľa podrobnejšiu analýzu.
"Porovnanie výsledkov týchto dvoch štúdií hádže nepríjemné svetlo na všetky ostatné štúdie, ktoré nenašli negatívny vplyv minimálnej mzdy, ale pritom pracovali s nedostatočnými dátami a zástupnými ukazovateľmi, ktoré mohli skresliť ich závery," upozornil Chovanculiak. Konsenzus ekonómov je podľa neho "na míle vzdialený" od tvrdenia, že minimálna mzda nemá negatívny dosah na nízkokvalifikovaných zamestnancov.
Slovensko sa v uplynulých rokoch dostalo v pomere minimálnej mzdy k priemernej na druhé miesto v EÚ a pokiaľ bude schválené navrhované zvýšenie minimálnej mzdy na rezortom práce ohlásených 580 eur, bude spolu so Slovinskom zdieľať v tomto ukazovateli prvú priečku s 51 %.
Podľa analytika Iness Roberta Chovanculiaka debaty o výške minimálnej mzdy rozdelili diskutujúcich na dva tábory – zamestnávateľov a zamestnancov, alebo ich zástupcov. "Nie je to však iba o dvoch stranách. Je tu aj skupina nezamestnaných," pripomenul Chovanculiak. Slovensko sa podľa neho postupne rozdelilo na dva trhy práce. Jedným je Bratislavský, Trenčiansky, Trnavský a Nitriansky kraj s počtom voľných miest rovnakým alebo nižším, ako je nezamestnaných a ostatné, kde čakajú na jedno pracovné miesto desiatky ľudí.
"V okrese Rimavská Sobota je napríklad väčší počet nezamestnaných ľudí ako vo všetkých okresoch Bratislavy napriek tomu, že má niekoľkonásobne menší počet obyvateľov. Je to úplne neporovnateľný svet," upozornil Chovanculiak.
Podstatné rozdiely sú aj v priemerných mzdách v jednotlivých krajoch. Zatiaľ čo v Bratislavskom samosprávnom kraji je podiel minimálnej mzdy na mediánovej okolo 45 %, tak napríklad v Prešovskom kraji už sa minimálna mzda blíži k úrovni 80 % mediánovej. "To je veľmi nebezpečná hranica. Tam si môžeme byť istí, že minimálna mzda vytvára negatívne javy. Tam sú ľudia nezamestnaní aj kvôli tomu, že celkové mzdové náklady narástli na 800 eur mesačne, čo je veľa na taký chudobný kraj," podotkol Chovanculiak.
Slovensko je podľa štúdie inštitútu so 60 % na špici v podiele dlhodobo nezamestnaných ľudí. Pred našu krajinu sa v tomto porovnaní dostalo iba Grécko. "Vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných nie je na Slovensku rovnomerne distribuovaný. Najviac trpia východné regióny, kde je až 70 % dlhodobo nezamestnaných," upozornili analytici Iness v štúdii.
Chovanculiak pripomenul, že minimálna mzda nezvyšuje náklady iba zamestnávateľom s nízkopríjmovými zamestnancami. Na inštitút minimálnej mzdy je naviazaných 42 zákonov a cez príplatky a tarify zvyšuje mzdové náklady aj firmám, ktoré pracovníkov s nízkymi mzdami nemajú. To v konečnom dôsledku znižuje konkurencieschopnosť niektorých výrobcov. Ďalším negatívnym dôsledkom rýchleho rastu minimálnej mzdy je zvyšovanie nákladov vo verejnom sektore, ktorý má približne 27.000 zamestnancov s minimálnou mzdou.
Dohadovanie výšky minimálnej mzdy je podľa Iness každú jeseň politickým evergreenom. Analytici preto navrhujú odpojiť minimálnu mzdu od rozhodovania politikov a naviazať ju napríklad na produktivitu práce. Podľa Chovanculiaka by nebol problém ani jej naviazanie na priemernú mzdu, no záleží na výške percenta. Stranou Smer-SD navrhovaných 60 % je podľa analytika nereálne už aj preto, že takú výšku minimálnej mzdy v pomere k priemernej nemá žiadna krajina.
Chovanculiak: Väčšina štúdií ukazuje na negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy
Rast výšky minimálnej mzdy má negatívny dosah na zamestnanosť nízkokvalifikovaných zamestnancov a Slovensko v tomto nie je výnimkou. Pokles nezamestnanosti v posledných rokoch treba pripísať najmä na účet celoeurópskeho rastu hospodárstva, informoval v utorok analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róbert Chovanculiak.
"Slovenskej ekonomike sa ako celku darí. Najlepšie to vyjadruje vývoj miery nezamestnanosti. Od prvého štvrťroku 2013 klesla z viac ako 14 % na súčasných 5,4 %. Hlavnú zásluhu na tomto vývoji však nemá domáca politika, ale externé faktory," povedal Chovanculiak. Rast minimálnej mzdy však podľa analytika nie je vhodný prostriedok, ako pomáhať chudým ľuďom, a väčšina štúdií ukazuje na negatívny vplyv zvyšovania minimálnej mzdy.
Chovanculiak spochybnil štúdie, ktoré negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy nenašli. Napríklad najčastejšie citovaná štúdia autorov Davida Carda a Alana Kruegera z roku 1994 tvrdí, že zvýšenie minimálnej mzdy pri porovnaní dvoch susedných miest v amerických štátoch New Jersey a Pensylvánia nesprevádzalo zvýšenie, ale, naopak, zníženie nezamestnanosti. Podľa Chovanculiaka autori zožali kritiku za spoľahlivosť telefonického prieskumu aj za samotnú techniku zberu dát a ďalší autori ich tvrdenia vyvrátili.
O žiadnych alebo iba mierne negatívnych dôsledkoch razantného rastu minimálnej mzdy z 9,32 USD (8,40 eura) na 15 USD za hodinu v roku 2014 v americkom meste Seattle hovorí aj štúdia skupiny ekonómov z Berkeley. Tú si však podľa Chovanculiaka objednali politici, až keď videli predbežné výsledky pôvodnej štúdie ekonómov z Washingtonskej univerzity, ktorá poukázala na pokles počtu odpracovaných hodín nízkokvalifikovaných ľudí o 6,9 %. To podľa autorov znamenalo stratu 5000 pracovných miest a v priemere pre nízko zarábajúceho zamestnanca čistú mesačnú stratu vo výške 74 USD. Autori z Washingtonu však mali podľa Chovanculiaka prístup k podrobným dátam a mohli tak spracovať oveľa podrobnejšiu analýzu.
"Porovnanie výsledkov týchto dvoch štúdií hádže nepríjemné svetlo na všetky ostatné štúdie, ktoré nenašli negatívny vplyv minimálnej mzdy, ale pritom pracovali s nedostatočnými dátami a zástupnými ukazovateľmi, ktoré mohli skresliť ich závery," upozornil Chovanculiak. Konsenzus ekonómov je podľa neho "na míle vzdialený" od tvrdenia, že minimálna mzda nemá negatívny dosah na nízkokvalifikovaných zamestnancov.
