Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytik spoločnosti INESS, hovorí že kľúčové je znižovanie deficitu. To sa však musí diať na výdavkovej strane rozpočtu.
Autor TASR
Bratislava 18. januára (TASR) - Slovensko má obmedzené možnosti, ako proti inflácii zasiahnuť. Monetárnu politiku vykonáva totiž Európska centrálna banka. Preto sa musí podľa analytika spoločnosti INESS Martina Vlachynského slovenská vláda sústrediť na znižovanie negatívnych dopadov.
"Pri generácii mladých ľudí je to prvýkrát, keď sa stretávajú s intenzívnejším rastom cien vecí, ktoré si kupujú a môže to viesť k viacerým problémom," uviedol Vlachynský. Na jednej strane to môže mýliť investorov v tom, ako robia investície. Môže to mýliť sporiteľov, môže ich to lákať k rizikovejším formám sporenia. "Vlády jednotlivých štátov to dostáva do ilúzie, že si vedia zaplatiť akékoľvek, aj populistické opatrenie. Vidíme, že aj napriek pandémii vlády nemajú problém sľubovať pomerne odvážne výdavky, ktoré sú častokrát dosť nepotrebné," komentoval Vlachynský.
Vláda by v rámci znižovania negatívnych dopadov inflácie mala robiť podľa neho dve činnosti - stabilizovať rozpočet na výdavkovej strane a nepodľahnúť pokušeniu na škodlivé regulácie. "V prípade sprísnenia monetárnej politiky sa krajiny pomerne rýchlo a nečakane môžu dostať do situácie, že o štátny dlh nebude medzi investormi záujem," hovoril Vlachynský. Pokračoval, že nadchádzajúce mesiace budú politicky náročné. Rast cien sa totiž do peňaženiek občanov zapracováva postupne. Núkanie politických riešení inflácie bude podľa neho intenzívnejšie.
"Našťastie sa zatiaľ na Slovensku príliš o regulácii cien nehovorí, dokonca je naplánovaná odvážna liberalizácia cien energií. No minimálne nadchádzajúce mesiace budú politicky náročné," komentoval Vlachynský.
Európska centrálna banka čelí dileme, keďže zvýšenie sadzieb môže byť nepríjemné pre niektoré členské štáty s veľkými fiškálnymi problémami. "Národná banka Slovenska tak môže maximálne vydávať varovania a meniť podmienky pre hypotekárnych dlžníkov, čím však len mierne ovplyvní malú časť inflácie," konštatoval Vlachynský.
Okrem toho je kľúčové znižovanie deficitu. To sa však musí diať na výdavkovej strane rozpočtu, pretože verejné výdavky sa v rokoch 2008-2020 dostali úplne mimo kontrolu a rástli jedným z najrýchlejších temp v EÚ. V tomto období narástli o 79 %. Vlachynský pokračoval, že zvyšovanie daní by viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cien a znižovaniu kúpyschopnosti.
"Pri generácii mladých ľudí je to prvýkrát, keď sa stretávajú s intenzívnejším rastom cien vecí, ktoré si kupujú a môže to viesť k viacerým problémom," uviedol Vlachynský. Na jednej strane to môže mýliť investorov v tom, ako robia investície. Môže to mýliť sporiteľov, môže ich to lákať k rizikovejším formám sporenia. "Vlády jednotlivých štátov to dostáva do ilúzie, že si vedia zaplatiť akékoľvek, aj populistické opatrenie. Vidíme, že aj napriek pandémii vlády nemajú problém sľubovať pomerne odvážne výdavky, ktoré sú častokrát dosť nepotrebné," komentoval Vlachynský.
Vláda by v rámci znižovania negatívnych dopadov inflácie mala robiť podľa neho dve činnosti - stabilizovať rozpočet na výdavkovej strane a nepodľahnúť pokušeniu na škodlivé regulácie. "V prípade sprísnenia monetárnej politiky sa krajiny pomerne rýchlo a nečakane môžu dostať do situácie, že o štátny dlh nebude medzi investormi záujem," hovoril Vlachynský. Pokračoval, že nadchádzajúce mesiace budú politicky náročné. Rast cien sa totiž do peňaženiek občanov zapracováva postupne. Núkanie politických riešení inflácie bude podľa neho intenzívnejšie.
"Našťastie sa zatiaľ na Slovensku príliš o regulácii cien nehovorí, dokonca je naplánovaná odvážna liberalizácia cien energií. No minimálne nadchádzajúce mesiace budú politicky náročné," komentoval Vlachynský.
Európska centrálna banka čelí dileme, keďže zvýšenie sadzieb môže byť nepríjemné pre niektoré členské štáty s veľkými fiškálnymi problémami. "Národná banka Slovenska tak môže maximálne vydávať varovania a meniť podmienky pre hypotekárnych dlžníkov, čím však len mierne ovplyvní malú časť inflácie," konštatoval Vlachynský.
Okrem toho je kľúčové znižovanie deficitu. To sa však musí diať na výdavkovej strane rozpočtu, pretože verejné výdavky sa v rokoch 2008-2020 dostali úplne mimo kontrolu a rástli jedným z najrýchlejších temp v EÚ. V tomto období narástli o 79 %. Vlachynský pokračoval, že zvyšovanie daní by viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cien a znižovaniu kúpyschopnosti.
