Bratislava 2. marca (TASR) - Nízka konkurencia na trhu s gastrolístkami zabezpečuje gastrofirmám vysoké marže, čo znižuje hodnotu, ktorú získavajú zamestnanci. Tvrdí to vo svojej najnovšej analýze Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Preto navrhuje, aby mali zamestnanci možnosť získať finančný príspevok na stravovanie, ak nechcú používať gastrolístky.

Ako uviedol INESS, Protimonopolný úrad môže potvrdiť existenciu kartelu medzi gastrofirmami a penalizovať jeho účastníkov. Kartel samotný je však podľa inštitútu dôsledkom štátnej legislatívy. "Zákonník práce vyžadujúci oddelenie príspevku na stravovanie od výplaty zamestnanca vytvoril umelý trh s gastrolístkami a zaručil gastrofirmám miliónové tržby, ktorým sa na štedrú ziskovú maržu skladá väčšina zamestnancov, zamestnávateľov a reštaurácií na Slovensku," uviedol INESS.

Gastrolístky v súčasnosti používa podľa inštitútu 750.000 zamestnancov. Ich nominálna hodnota sa pohybuje od 3,15 eura do 4,20 eura. "Gastrofirmám a ich obhajcom v politike sa podarilo vytvoriť dojem, že gastrolístky sú benefitom zamestnancov, ktorí dostávajú navyše k výplate. V skutočnosti však zamestnanca ochudobňujú," tvrdí inštitút, podľa ktorého gastrolístky znižujú čistú mzdu zamestnanca, ktorej časť dostáva vo forme gastrolístkov. Taktiež podľa INESS obmedzujú možnosť výberu obeda zamestnanca a predražujú stravovacie služby. Gastrofirmy podľa INESS totiž zamestnancovi poplatky účtujú nepriamo hneď dvakrát. Najprv poplatok zaplatí svojmu zamestnávateľovi, keď gastrolístky objednáva, potom reštaurácii, alebo reťazcu, keď gastrolístok vymieňa za hotovosť.

Inštitút zároveň upozornil aj na vysoké marže gastrofiriem. "Marža gastrofiriem nie je skromná. Hoci podľa Zákonníka práce si môžu gastrofirmy účtovať za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke, vďaka právnej kľučke dokážu svoju maržu vyhnať na viac ako 6 % z nominálnej hodnoty každého stravného lístka," vyčíslil INESS.

Na Slovensku pôsobia štyri gastrofirmy, ktoré združuje Asociácia emitentov stravovacích poukážok (AEPS). Ako uviedol inštitút vo svojej analýze, kým priemerná zisková marža takmer 200.000 firiem na Slovensku je 2,7 % , v prípade gastrofiriem to bolo za rok 2013 skoro 27 %, teda desaťnásobok priemeru. "Ani prípadná maximálna pokuta Protimonopolného úradu vo výške 10 % obratu týchto firiem tak nijako zásadne neohrozí ich podnikanie, keďže zisková marža každej z nich sa bude aj po zaúčtovaní pokuty stále pohybovať vysoko nad úrovňou 10 %," doplnil inštitút.

Iness preto navrhuje, aby mali zamestnanci možnosť získať príspevok na stravovanie, ktorý by bol súčasťou výplaty. "Neželaný efekt rozšírenia základu dane z príjmu sa pritom dá jednoducho ošetriť tým, že na príspevok sa budeme pozerať rovnako ako na kúpu gastrolístka, to znamená nebude vstupovať do základu dane. Z pohľadu zamestnávateľa bude považovaný za daňový náklad rovnako ako v prípade gastrolístkov," tvrdí INESS.

Podľa inštitútu tak nedôjde k vzniku novej daňovej výnimky, akurát existujúca daňová výnimka bude mať dve formy. V prípade výhrady, že príjem oslobodený od dane by mal byť preukázateľne použitý na stravovanie počas pracovnej doby, INESS zdôrazňuje, že túto garanciu kvôli svojej vymeniteľnosti neposkytujú ani gastrolístky.