Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nezamestnanosť výrazne podľa slov analytika neklesá.
Autor TASR
Bratislava 15. decembra (TASR) – Napriek tomu, že hrubý domáci produkt (HDP) od predkrízového obdobia s výnimkou jedného roka od roku 2009 výrazne rastie, v počte nezamestnaných sa Slovensko nedostalo na úroveň obdobia pred krízou, keď koncom roka 2008 evidovalo len 8,5-% mieru nezamestnanosti. Skonštatoval to dnes v Bratislave na odbornom seminári na tému Odstraňovanie prekážok zamestnanosti so špeciálnym dôrazom na dlhodobo nezamestnaných a Rómov analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.
"Zvyšuje sa počet zamestnancov na kratší pracovný čas. Dalo by sa povedať, že veľká časť nárastu skončila v kratších pracovných úväzkoch. Čo je viac-menej snaha buď flexibilnejšie zamestnávať, ale zároveň je to indikátor toho, že nie všetci zamestnávatelia si môžu dovoliť vytvárať dlhodobo pracovné miesta a ten pracovný trh nie je ešte tak silný ani napriek tomu, že zamestnanosť rastie," skonštatoval Ďurana.
Nezamestnanosť výrazne podľa slov analytika neklesá. Počet ľudí, ktorí hľadajú zamestnanie, sa stále pohybuje okolo 400.000. Istá skupina ostáva aj naďalej bez práce, keďže na nové pracovné miesta nastupujú absolventi alebo ľudia s praxou. Pre Slovensko je podľa Ďuranu typické, že veľký podiel na nezamestnanosti majú ľudia so základným vzdelaním. "Pri porovnaní krajín V4 a priemeru Európskej únie, kde ľudia so základným vzdelaním majú okolo 20-% podiel na celkovej nezamestnanosti, v SR tvoria viac ako 40 %," podčiarkol Ďurana. To podľa neho naznačuje, že aj noví zamestnávatelia majú problém do kvalifikovanej práce obsadiť ľudí so základným vzdelaním.
Do pracovného trhu podľa analytika zasahuje aj inštitút minimálnej mzdy, ktorý sa aplikuje vo viacerých stupňoch náročnosti práce, teda určená je aj pre riaditeľov. "Ľudia so vzdelaním sú ochotní pracovať za minimálnu mzdu a tak ľudia so základným vzdelaním nemajú šancu konkurovať," myslí si Ďurana o situácii v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Prekážkou pre zamestnávateľov je podľa analytika aj naďalej vysoká cena práce na Slovensku. Porovnal mzdové náklady na zamestnanca s minimálnou mzdou, ktorá je v ČR v porovnaní so SR nižšia a tie boli v ČR o 30 eur nižšie. Ide, ako povedal, o jednoduchý spôsob ako vyháňať ľudí so základným vzdelaním do zahraničia.
"Zvyšuje sa počet zamestnancov na kratší pracovný čas. Dalo by sa povedať, že veľká časť nárastu skončila v kratších pracovných úväzkoch. Čo je viac-menej snaha buď flexibilnejšie zamestnávať, ale zároveň je to indikátor toho, že nie všetci zamestnávatelia si môžu dovoliť vytvárať dlhodobo pracovné miesta a ten pracovný trh nie je ešte tak silný ani napriek tomu, že zamestnanosť rastie," skonštatoval Ďurana.
Nezamestnanosť výrazne podľa slov analytika neklesá. Počet ľudí, ktorí hľadajú zamestnanie, sa stále pohybuje okolo 400.000. Istá skupina ostáva aj naďalej bez práce, keďže na nové pracovné miesta nastupujú absolventi alebo ľudia s praxou. Pre Slovensko je podľa Ďuranu typické, že veľký podiel na nezamestnanosti majú ľudia so základným vzdelaním. "Pri porovnaní krajín V4 a priemeru Európskej únie, kde ľudia so základným vzdelaním majú okolo 20-% podiel na celkovej nezamestnanosti, v SR tvoria viac ako 40 %," podčiarkol Ďurana. To podľa neho naznačuje, že aj noví zamestnávatelia majú problém do kvalifikovanej práce obsadiť ľudí so základným vzdelaním.
Do pracovného trhu podľa analytika zasahuje aj inštitút minimálnej mzdy, ktorý sa aplikuje vo viacerých stupňoch náročnosti práce, teda určená je aj pre riaditeľov. "Ľudia so vzdelaním sú ochotní pracovať za minimálnu mzdu a tak ľudia so základným vzdelaním nemajú šancu konkurovať," myslí si Ďurana o situácii v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Prekážkou pre zamestnávateľov je podľa analytika aj naďalej vysoká cena práce na Slovensku. Porovnal mzdové náklady na zamestnanca s minimálnou mzdou, ktorá je v ČR v porovnaní so SR nižšia a tie boli v ČR o 30 eur nižšie. Ide, ako povedal, o jednoduchý spôsob ako vyháňať ľudí so základným vzdelaním do zahraničia.
