Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K rastu priemernej mzdy v minulom roku prispelo aj zvyšovanie miezd zamestnancov vo verejnej správe.
Autor TASR
Bratislava 19. augusta (TASR) - Zo zvyšovania minimálnej mzdy sa stal podľa analytika spoločnosti INESS Róberta Chovanculiaka "každoročný jesenný folklór". Ako uviedol na štvrtkovom stretnutí s novinármi, zvyšovanie príjmov ľuďom s nízkymi mzdami prostredníctvom centrálnej, plošnej a povinnej cenovej regulácie prináša so sebou rôzne dôsledky.
Najčastejšie ide o zánik pracovných miest a brzdenie vzniku nových, zvyšovanie cien tovarov a služieb a obmedzenie možnosti rôznym znevýhodneným skupinám obyvateľstva zaradiť sa do pracovného života v zaostávajúcich regiónoch. "Odborná verejná diskusia o negatívnych dopadoch prudkého zvyšovania minimálnej mzdy na Slovensku zúfalo chýba," uviedol Chovanculiak v publikácii Desatoro otázok pre ministra práce k zvyšovaniu minimálnej mzdy.
Negatívne dosahy minimálnej mzdy zosilňuje aj to, že Slovensko má regionálne rozdiely, vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných a vysokú mieru nezamestnanosti medzi ľuďmi so základným vzdelaním. "Od novembra minulého roka do mája 2021 na Slovensku pribudlo 15.000 uchádzačov o zamestnanie. Takmer polovica bola z desiatich okresov, kde žije len 16 % všetkých obyvateľov Slovenska," pokračoval Chovanculiak. Ide o okresy Lučenec, Revúca, Rimavská Sobota, Bardejov, Kežmarok, Prešov, Vranov nad Topľou, Košice, Michalovce a Trebišov.
Koronakríza podľa analytika zasiahla najvýraznejšie chudobné oblasti. Na začiatku minulého roka boli na Slovensku štyri okresy s vyššou mierou nezamestnanosti ako 15 %. V polovici tohto roka ich počet narástol na desať. Okrem zohľadňovania kontextu vývoja na trhu práce počas pandémie Chovanculiak upozornil, že minimálna mzda rástla na Slovensku za posledné roky prirýchlo. "Za posledných osem rokov vzrástla na Slovensku minimálna mzda o 84 %, priemerná mzda o 46 %, ale produktivita práce len o 21 %. Vyššie mzdy sa dajú dlhodobo udržať len pri rastúcej produktivite práce," vysvetlil.
K rastu priemernej mzdy v minulom roku prispelo aj zvyšovanie miezd zamestnancov vo verejnej správe. Priemerná mzda vo verejnom sektore vzrástla o 8,6 %, kým v súkromnom o 2,2 %. K rastu prispel aj nárast minimálnej mzdy o 11,5 %. "V súčasnosti platí vzorec, ktorý určuje, že minimálna mzda je 57 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov," konštatoval Chovanculiak. Problém nevidí v nízkej minimálnej mzde, ale vo vysokých daniach a odvodoch. Miera daňovo-odvodového zaťaženia práce ľudí s minimálnou mzdou totiž vzrástla medzi rokmi 2015 a 2021 z 30 % na 40 %.
Najčastejšie ide o zánik pracovných miest a brzdenie vzniku nových, zvyšovanie cien tovarov a služieb a obmedzenie možnosti rôznym znevýhodneným skupinám obyvateľstva zaradiť sa do pracovného života v zaostávajúcich regiónoch. "Odborná verejná diskusia o negatívnych dopadoch prudkého zvyšovania minimálnej mzdy na Slovensku zúfalo chýba," uviedol Chovanculiak v publikácii Desatoro otázok pre ministra práce k zvyšovaniu minimálnej mzdy.
Negatívne dosahy minimálnej mzdy zosilňuje aj to, že Slovensko má regionálne rozdiely, vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných a vysokú mieru nezamestnanosti medzi ľuďmi so základným vzdelaním. "Od novembra minulého roka do mája 2021 na Slovensku pribudlo 15.000 uchádzačov o zamestnanie. Takmer polovica bola z desiatich okresov, kde žije len 16 % všetkých obyvateľov Slovenska," pokračoval Chovanculiak. Ide o okresy Lučenec, Revúca, Rimavská Sobota, Bardejov, Kežmarok, Prešov, Vranov nad Topľou, Košice, Michalovce a Trebišov.
Koronakríza podľa analytika zasiahla najvýraznejšie chudobné oblasti. Na začiatku minulého roka boli na Slovensku štyri okresy s vyššou mierou nezamestnanosti ako 15 %. V polovici tohto roka ich počet narástol na desať. Okrem zohľadňovania kontextu vývoja na trhu práce počas pandémie Chovanculiak upozornil, že minimálna mzda rástla na Slovensku za posledné roky prirýchlo. "Za posledných osem rokov vzrástla na Slovensku minimálna mzda o 84 %, priemerná mzda o 46 %, ale produktivita práce len o 21 %. Vyššie mzdy sa dajú dlhodobo udržať len pri rastúcej produktivite práce," vysvetlil.
K rastu priemernej mzdy v minulom roku prispelo aj zvyšovanie miezd zamestnancov vo verejnej správe. Priemerná mzda vo verejnom sektore vzrástla o 8,6 %, kým v súkromnom o 2,2 %. K rastu prispel aj nárast minimálnej mzdy o 11,5 %. "V súčasnosti platí vzorec, ktorý určuje, že minimálna mzda je 57 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov," konštatoval Chovanculiak. Problém nevidí v nízkej minimálnej mzde, ale vo vysokých daniach a odvodoch. Miera daňovo-odvodového zaťaženia práce ľudí s minimálnou mzdou totiž vzrástla medzi rokmi 2015 a 2021 z 30 % na 40 %.
