Najväčšie problémy s bývaním majú mladí ľudia, rodiny s deťmi, starší ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím a migranti.
Autor TASR
Brusel/Lisabon 18. marca (TASR) - Nedávne prudké zvýšenie inflácie v celej Európskej únii (EÚ) a pretrvávajúce ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 zhoršili problémy v oblasti bývania v celom bloku. TASR o tom informuje na základe správy AP. Viac ako 82 miliónov domácností v EÚ má problémy s platením nájomného, 17 % ľudí žije v preplnených ubytovacích zariadeniach a niečo vyše 10 % míňa viac ako 40 % svojich príjmov na nájomné, uvádza blok.
Najväčšie problémy s bývaním majú mladí ľudia, rodiny s deťmi, starší ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím a migranti.
V Portugalsku to ešte zhoršuje cestovný ruch a prenájom bytov turistom. Toto odvetvie sa už zotavilo z pandémie a opäť rastie spolu s prílevom zahraničných investorov, pre ktorých sú ceny nehnuteľností v Lisabone relatívne nízke. Dopyt ich však tlačí nahor a pre miestnych sa tak stávajú nedostupné.
Portugalsko v roku 2019 prilákalo rekordných 25 miliónov zahraničných turistov. Počas pandémie ich počet v dôsledku blokád strmo klesol, ale minulý rok ožil a vzrástol o 158 % na 15,3 milióna. Analytici očakávajú v tomto roku ďalší nárast, o 33 %.
Pre ľudí v cestovnom ruchu je návrat turistov vítaný, ale pre miestnych, ako sú Rosa Santosová (59 rokov) či Georgina Simoesová (57 rokov) predstavujú problém.
Santosová, ktorá žije od narodenia v blízkosti lisabonského hradu svätého Juraja zo 14. storočia, tvrdí, že väčšinu domov vo štvrti obsadili poskytovatelia krátkodobých prenájmov. Je bežné vidieť a počuť návštevníkov, ako ťahajú kufre po dlažobných kockách. Bohaté tradície miestnych obyvateľov sú preč, zmizla už pekáreň aj obchod s potravinami.
Simoesová pracuje ako opatrovateľka v domove dôchodcov a zarába menej ako 800 eur mesačne, rovnako ako približne štvrtina pracovnej sily v krajine. V predchádzajúcej dekáde z toho vyžila, pretože za svoj jednoizbový byt v nenápadnej lisabonskej štvrti platila len 300 eur mesačne. Teraz, keď nájmy v hlavnom meste prudko stúpajú, sa ju majiteľ bytu chystá vysťahovať.
Simoesovú aj mnohých ďalších, vrátane čoraz väčšieho počtu príslušníkov strednej triedy, z portugalského trhu s nehnuteľnosťami vytláčajú stúpajúce ceny nájomného, prudko rastúce ceny domov a bytov a zároveň zvyšujúce sa úroky z hypoték. To všetko ešte poháňajú faktory ako prílev zahraničných investorov a turistov, ktorí potrebujú krátkodobé prenájmy. A najnovšie aj obavy o zdravie finančných inštitúcií.
V rokoch 2020 až 2021 vzrástli ceny nehnuteľností v Portugalsku o 157 %. Od roku 2015 do roku 2021 sa nájomné podľa štatistického úradu Eurostat zvýšilo o 112 %. Rastúce náklady na nehnuteľnosti však predstavujú len časť príbehu.
Portugalsko je jednou z najchudobnejších krajín západnej Európy. O niečo viac ako polovica portugalských zamestnancov zarábala minulý rok podľa štatistík ministerstva práce menej ako 1000 eur mesačne. Vo štvrti Camarate blízko lisabonského letiska, kde žijú ľudia s nízkymi príjmami, sa pritom za prenájom izby platí už 400 eur mesačne a za dom 600 alebo 700 eur. Tí, ktorí majú minimálnu mzdu, si to už nemôžu dovoliť.
Najväčšie problémy s bývaním majú mladí ľudia, rodiny s deťmi, starší ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím a migranti.
V Portugalsku to ešte zhoršuje cestovný ruch a prenájom bytov turistom. Toto odvetvie sa už zotavilo z pandémie a opäť rastie spolu s prílevom zahraničných investorov, pre ktorých sú ceny nehnuteľností v Lisabone relatívne nízke. Dopyt ich však tlačí nahor a pre miestnych sa tak stávajú nedostupné.
Portugalsko v roku 2019 prilákalo rekordných 25 miliónov zahraničných turistov. Počas pandémie ich počet v dôsledku blokád strmo klesol, ale minulý rok ožil a vzrástol o 158 % na 15,3 milióna. Analytici očakávajú v tomto roku ďalší nárast, o 33 %.
Pre ľudí v cestovnom ruchu je návrat turistov vítaný, ale pre miestnych, ako sú Rosa Santosová (59 rokov) či Georgina Simoesová (57 rokov) predstavujú problém.
Santosová, ktorá žije od narodenia v blízkosti lisabonského hradu svätého Juraja zo 14. storočia, tvrdí, že väčšinu domov vo štvrti obsadili poskytovatelia krátkodobých prenájmov. Je bežné vidieť a počuť návštevníkov, ako ťahajú kufre po dlažobných kockách. Bohaté tradície miestnych obyvateľov sú preč, zmizla už pekáreň aj obchod s potravinami.
Simoesová pracuje ako opatrovateľka v domove dôchodcov a zarába menej ako 800 eur mesačne, rovnako ako približne štvrtina pracovnej sily v krajine. V predchádzajúcej dekáde z toho vyžila, pretože za svoj jednoizbový byt v nenápadnej lisabonskej štvrti platila len 300 eur mesačne. Teraz, keď nájmy v hlavnom meste prudko stúpajú, sa ju majiteľ bytu chystá vysťahovať.
Simoesovú aj mnohých ďalších, vrátane čoraz väčšieho počtu príslušníkov strednej triedy, z portugalského trhu s nehnuteľnosťami vytláčajú stúpajúce ceny nájomného, prudko rastúce ceny domov a bytov a zároveň zvyšujúce sa úroky z hypoték. To všetko ešte poháňajú faktory ako prílev zahraničných investorov a turistov, ktorí potrebujú krátkodobé prenájmy. A najnovšie aj obavy o zdravie finančných inštitúcií.
V rokoch 2020 až 2021 vzrástli ceny nehnuteľností v Portugalsku o 157 %. Od roku 2015 do roku 2021 sa nájomné podľa štatistického úradu Eurostat zvýšilo o 112 %. Rastúce náklady na nehnuteľnosti však predstavujú len časť príbehu.
Portugalsko je jednou z najchudobnejších krajín západnej Európy. O niečo viac ako polovica portugalských zamestnancov zarábala minulý rok podľa štatistík ministerstva práce menej ako 1000 eur mesačne. Vo štvrti Camarate blízko lisabonského letiska, kde žijú ľudia s nízkymi príjmami, sa pritom za prenájom izby platí už 400 eur mesačne a za dom 600 alebo 700 eur. Tí, ktorí majú minimálnu mzdu, si to už nemôžu dovoliť.