Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spotrebiteľské ceny v Európe sa za uplynulý rok prudko zvýšili, najskôr pre problémy s dodávateľským reťazcom po pandémii ochorenia COVID-19, potom pre vojnu Ruska na Ukrajine.
Autor TASR
,aktualizované Luxemburg 31. mája (TASR) - Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne sa v máji zrýchlilo na 8,1 % zo 7,4 % v apríli a dosiahlo nový rekord. Opäť k tomu prispeli najmä ceny energií. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov, ktoré v utorok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Tento výsledok prekonal očakávania analytikov, ktorí predpovedali, že inflácia v eurozóne v máji stúpne na 7,7 %. Dôvodom vyššej ako očakávanej miery inflácie je zrýchlenie rastu cien širšej škály tovarov a služieb, čo naznačuje, že už to nie je len energia, ktorá ťahá spotrebiteľské ceny nahor.
Pri pohľade na hlavné zložky inflácie v eurozóne v máji k nej najviac prispeli ceny energií, ktoré vzrástli medziročne o 39,2 % po zvýšení o 37,5 % v apríli. Nasledovali ceny potravín, alkoholu a tabaku (o 7,5 % v porovnaní so 6,3 % v apríli), priemyselných tovarov bez energií (o 4,2 % oproti 3,8 % v apríli) a služieb (o 3,5 % v porovnaní s 3,3 % v apríli).
Inflácia v eurozóne tak v máji dosiahla nové rekordné maximum, čo spochybňuje názor Európskej centrálnej banky (ECB), že postupné zvyšovanie úrokových sadzieb od júla bude stačiť na skrotenie tvrdohlavo vysokého tempa rastu cien.
Spotrebiteľské ceny v Európe sa za uplynulý rok prudko zvýšili, najskôr pre problémy s dodávateľským reťazcom po pandémii ochorenia COVID-19, potom pre vojnu Ruska na Ukrajine.
Miera inflácie v eurozóne tak už viac ako štvornásobne prevýšila cieľ ECB na rovni 2 %.
Okrem toho, tempo rastu tzv. jadrovej inflácie, bez nestálych cien potravín a energií, ktoré pozorne sleduje ECB, sa medziročne zrýchlilo na 4,4 % z 3,9 % v apríli, pričom ešte užšia miera, ktorá nezahŕňa alkohol a tabak, stúpla v máji na 3,8 % z aprílových 3,5 %.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a hlavný ekonóm Philip Lane avizovali zvýšenie depozitnej sadzby ECB z -0,5 % o 25 bázických bodov v júli. A do konca 3. štvrťroka by sa táto úroková sadzba mala dostať do kladného pásma.
Niektorí politici a ekonómovia však pochybujú, že to bude stačiť, najmä preto, že základná inflácia nevykazuje žiadne známky poklesu.
Guvernéri centrálnych bánk Rakúska, Holandska a Lotyšska preto uviedli, že v júli by malo byť na stole zvýšenie sadzieb až o 50 bázických bodov.
ECB sa najbližšie stretne 9. júna, pričom formálne ukončí schému nákupu dlhopisov na konci budúceho mesiaca a zrejme bude pokračovať v signalizácii zvyšovania sadzieb.
TASR o tom informuje na základe údajov Eurostatu a správy Bloomberg.
Tento výsledok prekonal očakávania analytikov, ktorí predpovedali, že inflácia v eurozóne v máji stúpne na 7,7 %. Dôvodom vyššej ako očakávanej miery inflácie je zrýchlenie rastu cien širšej škály tovarov a služieb, čo naznačuje, že už to nie je len energia, ktorá ťahá spotrebiteľské ceny nahor.
Pri pohľade na hlavné zložky inflácie v eurozóne v máji k nej najviac prispeli ceny energií, ktoré vzrástli medziročne o 39,2 % po zvýšení o 37,5 % v apríli. Nasledovali ceny potravín, alkoholu a tabaku (o 7,5 % v porovnaní so 6,3 % v apríli), priemyselných tovarov bez energií (o 4,2 % oproti 3,8 % v apríli) a služieb (o 3,5 % v porovnaní s 3,3 % v apríli).
Inflácia v eurozóne tak v máji dosiahla nové rekordné maximum, čo spochybňuje názor Európskej centrálnej banky (ECB), že postupné zvyšovanie úrokových sadzieb od júla bude stačiť na skrotenie tvrdohlavo vysokého tempa rastu cien.
Spotrebiteľské ceny v Európe sa za uplynulý rok prudko zvýšili, najskôr pre problémy s dodávateľským reťazcom po pandémii ochorenia COVID-19, potom pre vojnu Ruska na Ukrajine.
Miera inflácie v eurozóne tak už viac ako štvornásobne prevýšila cieľ ECB na rovni 2 %.
Okrem toho, tempo rastu tzv. jadrovej inflácie, bez nestálych cien potravín a energií, ktoré pozorne sleduje ECB, sa medziročne zrýchlilo na 4,4 % z 3,9 % v apríli, pričom ešte užšia miera, ktorá nezahŕňa alkohol a tabak, stúpla v máji na 3,8 % z aprílových 3,5 %.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a hlavný ekonóm Philip Lane avizovali zvýšenie depozitnej sadzby ECB z -0,5 % o 25 bázických bodov v júli. A do konca 3. štvrťroka by sa táto úroková sadzba mala dostať do kladného pásma.
Niektorí politici a ekonómovia však pochybujú, že to bude stačiť, najmä preto, že základná inflácia nevykazuje žiadne známky poklesu.
Guvernéri centrálnych bánk Rakúska, Holandska a Lotyšska preto uviedli, že v júli by malo byť na stole zvýšenie sadzieb až o 50 bázických bodov.
ECB sa najbližšie stretne 9. júna, pričom formálne ukončí schému nákupu dlhopisov na konci budúceho mesiaca a zrejme bude pokračovať v signalizácii zvyšovania sadzieb.
TASR o tom informuje na základe údajov Eurostatu a správy Bloomberg.
