Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pokles inflácie bol v septembri výrazný, pričom všetky kategórie zaznamenali pomalší rast a ceny energií sa znížili už piaty mesiac po sebe.
Autor TASR
,aktualizované Luxemburg 29. septembra (TASR) - Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne v septembri výrazne kleslo na 4,3 % z 5,2 % v auguste. TASR o tom informuje na základe rýchleho odhadu európskeho štatistického úradu Eurostat a správy agentúry Reuters.
Septembrová miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, je najnižšia za dva roky. To naznačuje, že menová politika Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá vyše roka zvyšovala úrokové sadzby bola úspešná a obmedzila nekontrolovateľný rast cien, aj keď zasiala aj hospodársky rast.
Pokles inflácie bol v septembri výrazný, pričom všetky kategórie zaznamenali pomalší rast a ceny energií sa znížili už piaty mesiac po sebe.
Konkrétne, v septembri sa spomalilo medziročné tempo rastu cien potravín, alkoholu a tabaku na 8,8 % z 9,7 % v auguste, nasledovali služby (na 4,7 % z 5,5 %) a priemyselné tovary bez energií (na 4,2 % zo 4,7 %). Ceny energií pritom klesli strmšie, a to o -4,7 % po znížení o -3,3 % v auguste.
Medziročná jadrová inflácia bez nestálych cien potravín, energií, alkoholu a tabaku, ktorú ECB pozorne sleduje ako lepší ukazovateľ základného trendu, klesla v septembri na 4,5 % z augustových 5,3 %. To bolo jej najvýraznejšie zníženie od augusta 2020.
Tieto údaje pravdepodobne posilnia presvedčenie ECB, že zvýšila úrokové sadzby dostatočne na to, aby do roku 2025 stlačila infláciu k svojmu cieľu na úrovni 2 %.
Tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne minulú jeseň nakrátko dosiahol dvojciferné číslo v dôsledku kombinácie prudko stúpajúcich nákladov na energie, problémov v dodávateľských reťazcoch, ktoré naštartovala pandémia ochorenia COVID-19 a vysokých vládnych výdavkov.
V reakcii na to ECB zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z vkladov na rekordné maximum 4 % z minima -0,5 % za niečo vyše roka, čím zatvorila kohútiky s peniazmi po desaťročnej snahe stimulovať infláciu prostredníctvom ultravoľnej menovej politiky.
Vplyv najráznejšieho cyklu dvíhania úrokov v takmer 25-ročnej histórii ECB na ekonomiku je čoraz zreteľnejší, pričom niektoré indikátory poukazujú na možnú recesiu v eurozóne.
Septembrová miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, je najnižšia za dva roky. To naznačuje, že menová politika Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá vyše roka zvyšovala úrokové sadzby bola úspešná a obmedzila nekontrolovateľný rast cien, aj keď zasiala aj hospodársky rast.
Pokles inflácie bol v septembri výrazný, pričom všetky kategórie zaznamenali pomalší rast a ceny energií sa znížili už piaty mesiac po sebe.
Konkrétne, v septembri sa spomalilo medziročné tempo rastu cien potravín, alkoholu a tabaku na 8,8 % z 9,7 % v auguste, nasledovali služby (na 4,7 % z 5,5 %) a priemyselné tovary bez energií (na 4,2 % zo 4,7 %). Ceny energií pritom klesli strmšie, a to o -4,7 % po znížení o -3,3 % v auguste.
Medziročná jadrová inflácia bez nestálych cien potravín, energií, alkoholu a tabaku, ktorú ECB pozorne sleduje ako lepší ukazovateľ základného trendu, klesla v septembri na 4,5 % z augustových 5,3 %. To bolo jej najvýraznejšie zníženie od augusta 2020.
Tieto údaje pravdepodobne posilnia presvedčenie ECB, že zvýšila úrokové sadzby dostatočne na to, aby do roku 2025 stlačila infláciu k svojmu cieľu na úrovni 2 %.
Tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne minulú jeseň nakrátko dosiahol dvojciferné číslo v dôsledku kombinácie prudko stúpajúcich nákladov na energie, problémov v dodávateľských reťazcoch, ktoré naštartovala pandémia ochorenia COVID-19 a vysokých vládnych výdavkov.
V reakcii na to ECB zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z vkladov na rekordné maximum 4 % z minima -0,5 % za niečo vyše roka, čím zatvorila kohútiky s peniazmi po desaťročnej snahe stimulovať infláciu prostredníctvom ultravoľnej menovej politiky.
Vplyv najráznejšieho cyklu dvíhania úrokov v takmer 25-ročnej histórii ECB na ekonomiku je čoraz zreteľnejší, pričom niektoré indikátory poukazujú na možnú recesiu v eurozóne.
