Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Národná banka Slovenska (NBS) v tomto roku predpokladá pokles inflácie pod jedno percento. Dôvodom majú byť lacnejšie energie a pretrvávajúci nižší spotrebiteľský dopyt.
Autor TASR
Bratislava 23. januára (TASR) - Inflácia na Slovensku klesla v minulom roku na najnižšiu úroveň od roku 2017. V celoročnom priemere dosiahla 1,9 %, čo je oproti rokom 2019 aj 2018 výrazný pokles. Napriek tomu podľa aktuálnej analýzy OVB Allfinanz Slovensko väčšina úspor aj tento rok opäť stratí na hodnote.
Kľúčovými faktormi, ktoré slovenskú infláciu tradične ženú do vysokých čísiel, je rast cien potravín, bývania a energií. Aj keď sa Slováci v čase pandémie v spotrebe obmedzili najmenej spomedzi všetkých štátov eurozóny, celkový dopyt medziročne klesol. To sa prejavilo na cenách potravín, ktoré za vlaňajší rok zdraželi iba o 2,5 %.
Národná banka Slovenska (NBS) v tomto roku predpokladá pokles inflácie pod jedno percento. Dôvodom majú byť lacnejšie energie a pretrvávajúci nižší spotrebiteľský dopyt. Tlmiaco by mal na infláciu pôsobiť aj pomalší rast miezd a nízke importné ceny. Naopak, infláciu smerom nahor tlačia potraviny a vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť. Rizikom zostávajú ceny pohonných hmôt. Spolu so zotavovaním globálnej ekonomiky a rastom dopytu stúpajú totiž aj ceny ropy.
"Pre každého sporiteľa a investora je najdôležitejšie prekonať v zhodnotení svojich úspor infláciu. V opačnom prípade sa totiž úspory znehodnocujú, čiže z rovnakej sumy si človek kúpi menej tovarov či služieb. Klesajúca inflácia posúva nároky na investície nadol. Avšak ani pokles inflácie pod jedno percento nič nezmení na tom, že väčšine Slovákov sa úspory aj v tomto roku znehodnotia, ak ich nechajú ležať v banke na účte,“ upozornil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Pripomenul, že Slováci mali minulý rok uložených na bankových účtoch a termínovaných vkladoch takmer 40 miliárd eur, hotovosť a vklady tvoria celkovo až 60 % ich majetku. Spôsobom, ako ochrániť úspory pred infláciou je pravidelné investovanie, o ktoré podľa prieskumu STEM/MARK z decembra 2020 prejavujú záujem dve tretiny Slovákov. "Pri pravidelnom investovaní a dobre nastavenom investičnom pláne môže každý človek dosiahnuť priemerný výnos 5 - 7 či viac percent ročne. Avšak len investovanie do akciových či indexových podielových alebo ETF fondov je dnes skutočne jediný potenciálny spôsob, ako pri prijateľnom riziku dlhodobo nielen porážať infláciu, ale nechať svoje úspory skutočne zarábať," vysvetlil Búlik.
Dlhopisové fondy zamerané na štátne dlhopisy totiž majú kvôli ich poplatkom a priemernému globálnemu výnosu do splatnosti štátnych dlhopisov na historicky najnižšej úrovni 0,83 % len slabú šancu, aby porazili infláciu hoci len vo výške 1 %.
Kľúčovými faktormi, ktoré slovenskú infláciu tradične ženú do vysokých čísiel, je rast cien potravín, bývania a energií. Aj keď sa Slováci v čase pandémie v spotrebe obmedzili najmenej spomedzi všetkých štátov eurozóny, celkový dopyt medziročne klesol. To sa prejavilo na cenách potravín, ktoré za vlaňajší rok zdraželi iba o 2,5 %.
Národná banka Slovenska (NBS) v tomto roku predpokladá pokles inflácie pod jedno percento. Dôvodom majú byť lacnejšie energie a pretrvávajúci nižší spotrebiteľský dopyt. Tlmiaco by mal na infláciu pôsobiť aj pomalší rast miezd a nízke importné ceny. Naopak, infláciu smerom nahor tlačia potraviny a vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť. Rizikom zostávajú ceny pohonných hmôt. Spolu so zotavovaním globálnej ekonomiky a rastom dopytu stúpajú totiž aj ceny ropy.
"Pre každého sporiteľa a investora je najdôležitejšie prekonať v zhodnotení svojich úspor infláciu. V opačnom prípade sa totiž úspory znehodnocujú, čiže z rovnakej sumy si človek kúpi menej tovarov či služieb. Klesajúca inflácia posúva nároky na investície nadol. Avšak ani pokles inflácie pod jedno percento nič nezmení na tom, že väčšine Slovákov sa úspory aj v tomto roku znehodnotia, ak ich nechajú ležať v banke na účte,“ upozornil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Pripomenul, že Slováci mali minulý rok uložených na bankových účtoch a termínovaných vkladoch takmer 40 miliárd eur, hotovosť a vklady tvoria celkovo až 60 % ich majetku. Spôsobom, ako ochrániť úspory pred infláciou je pravidelné investovanie, o ktoré podľa prieskumu STEM/MARK z decembra 2020 prejavujú záujem dve tretiny Slovákov. "Pri pravidelnom investovaní a dobre nastavenom investičnom pláne môže každý človek dosiahnuť priemerný výnos 5 - 7 či viac percent ročne. Avšak len investovanie do akciových či indexových podielových alebo ETF fondov je dnes skutočne jediný potenciálny spôsob, ako pri prijateľnom riziku dlhodobo nielen porážať infláciu, ale nechať svoje úspory skutočne zarábať," vysvetlil Búlik.
Dlhopisové fondy zamerané na štátne dlhopisy totiž majú kvôli ich poplatkom a priemernému globálnemu výnosu do splatnosti štátnych dlhopisov na historicky najnižšej úrovni 0,83 % len slabú šancu, aby porazili infláciu hoci len vo výške 1 %.
