Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ukázali to vo štvrtok oficiálne údaje, týždeň po tom, ako centrálna banka viac ako zdvojnásobila svoj odhad inflácie na konci roka.
Autor TASR
Istanbul 3. augusta (TASR) - Medziročná miera inflácie v Turecku sa v júli vyšplhala na 47,83 % z 38,2 % v máji. Ukázali to vo štvrtok oficiálne údaje, týždeň po tom, ako centrálna banka viac ako zdvojnásobila svoj odhad inflácie na konci roka. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny podľa statickej agentúry TUIK v júli vyleteli takmer o 9,5 %. Júlová inflácia sa zhoduje s odhadmi. Turecko od májových prezidentských volieb radikálne mení politiku po ére nízkych úrokových sadzieb. Centrálna banka minulý týždeň revidovala svoju prognózu koncoročnej inflácie na 58 % z 22,3 %.
Minister financií Mehmet Simsek po zverejnení štatistík uviedol, že Turecko je v procese transformácie a ubezpečil, že pokles inflácie sa začne na budúci rok. "Vďaka pozitívnemu vplyvu nastavenej menovej politiky začne inflácia klesať od polovice roku 2024," napísal na Twitteri, nedávno premenovanom na X. "Hlavným cieľom našich politík je v strednodobom horizonte trvalo znížiť infláciu na jednociferné čísla," dodal.
Nová guvernérka centrálnej banky Hafize Gaye Erkanová minulý týždeň na tlačovej konferencii povedala, že inflácia sa "dočasne" zvýši v dôsledku oslabovania líry aj fiškálnych opatrení. Po jej nástupe do funkcie centrálna banka dvakrát zvýšila svoje úrokové sadzby z 8,5 % až na 17,5 %, aj keď to trhy nepovažujú za dostatočne ambiciózne.
V každom prípade ekonómovia uvítali zmenu prístupu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aj keď stále verí, že vysoké úrokové sadzby skôr prispievajú k rastu spotrebiteľských cien, ako k ich zníženiu. V minulom volebnom období tlačil na centrálnu banku, aby za každú cenu znížila úrokové sadzby z pôžičiek, čím spustil najhoršiu inflačnú špirálu svojej vlády.
Erdogan však po opätovnom zvolení v máji povedal, že umožní svojmu ekonomickému tímu, ktorý zahŕňa Erkanovú aj Simseka, podniknúť kroky na nápravu problémov krajiny.
Bartosz Sawicki, analytik spoločnosti Conotoxia fintech, však uviedol, že vzhľadom na vážnu a hlboko zakorenenú vnútornú a vonkajšiu nerovnováhu v Turecku, povolebný mix politík pravdepodobne nedokáže znovu ukotviť inflačné očakávania a podnietiť významný prílev zahraničného kapitálu.
V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny podľa statickej agentúry TUIK v júli vyleteli takmer o 9,5 %. Júlová inflácia sa zhoduje s odhadmi. Turecko od májových prezidentských volieb radikálne mení politiku po ére nízkych úrokových sadzieb. Centrálna banka minulý týždeň revidovala svoju prognózu koncoročnej inflácie na 58 % z 22,3 %.
Minister financií Mehmet Simsek po zverejnení štatistík uviedol, že Turecko je v procese transformácie a ubezpečil, že pokles inflácie sa začne na budúci rok. "Vďaka pozitívnemu vplyvu nastavenej menovej politiky začne inflácia klesať od polovice roku 2024," napísal na Twitteri, nedávno premenovanom na X. "Hlavným cieľom našich politík je v strednodobom horizonte trvalo znížiť infláciu na jednociferné čísla," dodal.
Nová guvernérka centrálnej banky Hafize Gaye Erkanová minulý týždeň na tlačovej konferencii povedala, že inflácia sa "dočasne" zvýši v dôsledku oslabovania líry aj fiškálnych opatrení. Po jej nástupe do funkcie centrálna banka dvakrát zvýšila svoje úrokové sadzby z 8,5 % až na 17,5 %, aj keď to trhy nepovažujú za dostatočne ambiciózne.
V každom prípade ekonómovia uvítali zmenu prístupu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aj keď stále verí, že vysoké úrokové sadzby skôr prispievajú k rastu spotrebiteľských cien, ako k ich zníženiu. V minulom volebnom období tlačil na centrálnu banku, aby za každú cenu znížila úrokové sadzby z pôžičiek, čím spustil najhoršiu inflačnú špirálu svojej vlády.
Erdogan však po opätovnom zvolení v máji povedal, že umožní svojmu ekonomickému tímu, ktorý zahŕňa Erkanovú aj Simseka, podniknúť kroky na nápravu problémov krajiny.
Bartosz Sawicki, analytik spoločnosti Conotoxia fintech, však uviedol, že vzhľadom na vážnu a hlboko zakorenenú vnútornú a vonkajšiu nerovnováhu v Turecku, povolebný mix politík pravdepodobne nedokáže znovu ukotviť inflačné očakávania a podnietiť významný prílev zahraničného kapitálu.
